MADRID - Býčie zápasy majú v hispánskych krajinách stáročnú tradíciu, no pomaly vymierajú. Na mnohých miestach sú oficiálne zakázané, no aj tam, kde sa ešte konajú, sa počet ich priaznivcov rapídne znižuje. Presvedčili sme sa o tom na vlastné oči, priamo v španielskom Madride.
Klasická španielska hudba, dobre známe pokriky "olé", ale aj vopred jasný výsledok zápasu človeka so zvieraťom - rituálna smrť býka. Presne takto si väčšina z nás predstavuje býčie zápasy a presne tak aj vyzerajú. Počas jednej Corridy zahynie tak päť-šesť býkov. Zápas má vždy rovnaký priebeh. Za zvuku fanfár vypustia do arény býka. Sú to zväčša mimoriadne silné a agresívne zvieratá, ktoré chovatelia chovajú práve kvôli býčím zápasom.
Do arény potom vstúpia toreros, zvaní aj toreádori, teda bojovníci. Prvá skupina býka iba provokuje pestrými šatkami a necháva sa zvieraťom naháňať. Po nich nastupujú picadores, teda toreádori s farebne ozdobenými bodcami. Tie musia skončiť v chrbte býka. V tejto časti zápasu vystupujú aj rejoneadores, teda jazdci na koňoch, ktorý býka bodajú dlhými oštepmi. Nakoniec do arény vstupuje majster, teda matador de toros - po slovensky zabijak býkov. Jeho úlohou je býka trochu popreháňať a potom mu zasadiť smrtiaci úder - dlhým mečom do chrbta, medzi lopatky. Ak matador vedie svoj úder správne, meč prenikne do býka až po rukoväť a zasiahne srdce.
Horšie je, keď matador býka na prvý raz nezabije. Vtedy musí svoj meč získať späť a použiť ho znova. Matadora, ktorý zviera nedokáže zabiť, obecenstvo vypíska.
Skutočne neľudská je situácia, keď sa býkovi po zásahu mečom podlomia nohy, no zviera nezomiera, iba leží na zemi. Vtedy prichádza na scénu puntillero, ktorého prácou je zasadiť zvieraťu "ranu z milosti" a to dýkou do krčnej chrbtice. Vtedy aréna nahlas odpočítava počet úderov, ktoré musí puntillero býkovi zasadiť, aby ho zabil.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
