LONDÝN - Až neuveriteľne znie príbeh vojnového zajatca, ktorý sa dobrovoľne vrátil do svojho väzenia. Britský dôstojník to totiž sľúbil a svoje slovo dodržal, aj keď sa vzápätí po návrate do zajatia pokúsil o útek. O ojedinelom príbehu z prvej svetovej vojny, ktorý objavil historik v archívoch, informovali britské médiá.
Dvadsaťdeväťročný kapitán Robert Campbell z prvého práporu pluku z grófstva East Surrey padol do nemeckého zajatia hneď na začiatku vojny, 24. augusta 1914, pri bojoch v severnom Francúzsku. Putoval do zajateckého tábora pri Magdeburgu vo východnom Nemecku, kde sa po čase dozvedel, že jeho matka umiera na rakovinu. Napísal nemeckému cisárovi Viliamovi II. list s prosbou, aby smel chorú matku v Británii navštíviť - a cisár privolil. Stačilo mu dôstojníkovo slovo, že sa do zajatia vráti.
Podľa historika Richarda van Emdena, ktorý v archívoch narazil na korešpondenciu medzi britskými a nemeckými diplomatmi ohľadom Campbella, kapitán koncom roka 1916 takmer určite cestoval cez vtedy neutrálne Holandsko a potom loďou a vlakom do Gravesendu v Kente, kde s matkou strávil zhruba týždeň. Potom sa rovnakou cestou vrátil do Nemecka. Odvtedy Robert už svoju matku nikdy nevidel. Zomrela vo februári 1917, zatiaľ čo on sám zostal zajatcom až do konca vojny.
"Mohol si myslieť, že keď sa nevráti do zajateckého tábora, žiadny ďalší dôstojník už podobné povolenie nezíska," usudzuje van Emden. Najviac ho vraj zaskočilo, že kapitánov záväzok rešpektovali britské úrady a nezabránili mu v návrate do Nemecka.
Žiadny ďalší zajatec už takúto priepustku nedostal. Briti totiž odmietli podobnú žiadosť Nemca Petra Gastreicha. Ten musel zostať v internačnom tábore na ostrove Man.
Cambell podľa historika ctil svoje záväzky - ako voči cisárovi, tak voči britskej armáde. Hneď po návrate do tábora sa však aj tak pokúsil o útek. Spolu so skupinou ďalších zajatcov strávil deväť mesiacov hĺbením tunela, ktorým by utiekli. Nemci ich však chytili neďaleko holandských hraníc a poslali späť.
Podľa denníka Daily Mail sa kapitán Campbell po vojne vrátil do vlasti a slúžil v armáde až do roku 1925. Do armády potom znova nastúpil po vypuknutí druhej svetovej vojny, kedy velil pozorovateľom na ostrove Wight. Zomrel v júli 1966 vo veku 81 rokov. Jeho príbeh je súčasťou novej Emdenovej knihy o "ľudskej tvári" prvej svetovej vojny.
