BRATISLAVA/PRAHA - Zoznam cieľov prípadného útoku na Sýriu koluje v Bielom dome od minulého týždňa. Pentagon na ňom pracuje podľa denníka The New York Times niekoľko mesiacov. Sú na ňom objekty súvisiace s chemickými zbraňami, ale aj vojenské a vládne budovy. Ktoré z nich budú nakoniec vybrané, závisí na tom, pre akú akciu sa americký prezident Barack Obama rozhodne. Každopádne to však nebude mať také ľahké ako jeho predchodcovia pri údere na Kaddáfího v Líbyi, Saddáma Husajna v Iraku ani Slobodana Miloševiča v Juhoslávii.
Britský The Telegraph rozlišuje medzi dvoma typmi operácií. Buď pôjde o potrestanie za chemický útok, ktorý sa pripisuje armáde sýrskeho prezidenta Bašára Asada a pri ktorom 21. augusta zahynuli stovky ľudí, alebo o zvrhnutie režimu. V prvom prípade bude útok vedený z diaľky - z bojových lodí a ponoriek v Stredozemnom mori a s pomocou riadených striel Tomahawk s plochou dráhou letu. Nad Sýriu nevyšlú žiadne lietadlá, proti ktorým by sýrsky režim použil protilietadlovú obranu. V tomto prípade by boli cieľom zrejme významné vojenské objekty ako armádne sklady, letecké základne a komunikačné centrá. Táto operácia by pravdepodobne netrvala dlho.
Pokiaľ sa ale USA a ich spojenci rozhodnú tak ako v Kosove, teda pre zmenu pomerov v konflikte a pre odstavenie Asada, bude zoznam cieľov oveľa širší. Začne sa ničením protileteckej obrany, ktorá je podľa odhadov britskej armády vyspelá a budí rešpekt. Potom sa útoky zamerajú na vojenské základne a objekty spojené s režimom, teda hlavne na kľúčové ministerstvá.
Pokiaľ ide o sklady chemických zbraní, tie budú na zozname cieľov zrejme v oboch prípadoch. Ak sa ale pri zásahu tieto látky rýchlo nezlikvidujú, existuje riziko nebezpečného úniku. Nikto ale nechce, aby sa tieto sklady dostali do rúk povstalcov alebo teroristických skupín.
Protiletecká obrana Sýrie
Veľké nebezpečenstvo pre USA a jeho spojencov predstavujú protivzdušné samohybné systémy Buk (v kóde NATO SA-11 Gadfly) stredného dosahu, schopné zasiahnuť letiace ciele do 35 kilometrov. Po sýrskom území ich má byť rozosiatych až 200.
Zábery z vojenských manévrov sýrskej armády ukázali, že protivzdušná obrana disponuje aj modernými verziami Buk-M2 (v kóde NATO SA-17 Grizzly) s dostrelom až 50 kilometrov. Chrbticou protivzdušnej obrany sú raketové komplety dlhého dosahu S-200. Tých má mať Sýria zhruba štyri desiatky.
Ak by došlo k nasadeniu bojových lietadiel a vrtuľníkov na podporu povstalcov, má Sýria celý rad nebezpečných zbraní. Ide až o 500 najrôznejších systémov sovietskej, respektíve ruskej proveniencie. Od starších S-75 a S-125 (SA-2 Guideline a SA-3 Goa), cez mobilné na pásových a kolesových obrnencoch umiestnené 2K12 Kub (SA-6 Gainful), 9K33 OSA (SA-8 Gecko), 9K31 Strela-1 (SA-9 Gaskin) a 9K35 Strela-10 (SA-13 Gopher) až po moderné Pancier-S1 (SA-22).
Vo výzbroji majú sýrske vládne jednotky tiež vyše 4-tisíc ručných protilietadlových kompletov a stovky protilietadlových kanónov vrátane ruských samohybných ZSU-23-4 Shilka. Informoval portál idnes.cz.
Vzdušné a námorné sily Sýrie
Najvýkonnejšie bojové lietadlá sýrskych vzdušných síl predstavujú ruské stroje MiG-29. Má ich byť 40 až 75. Rôzne odhady však hovoria o tom, že bojaschopných je ich len asi polovica. Papierovo má sýrske letectvo tiež vyše 80 stíhačiek MiG-23MLD, asi 60 útočných MiG-23BN, zhruba 50 stíhacích bombardérov Su-17 a Su-22, cca 40 prepadových či prieskumných MiG-25, dvadsiatku Su-24 a takmer 200 starých MiG- 21. Koľko ich skutočne lieta, nie je možné overiť.
Do boja môže Sýrie nasadiť aj časť zo 70 tabuľkových cvičných lietadiel L-39 Albatros československej výroby. K tomu je ešte potrebné pripočítať približne 70 bojových vrtuľníkov, zhruba polovicu tvoria francúzske stroje SA-342 Gazelle so strelami HOT, a približne 120 dopravných či viacúčelových vrtuľníkov.
Sýria má však k dispozícii len dve zastarané protiponorkové fregaty sovietskeho modelu a dve desiatky člnov. Sýrske fregaty sú vyzbrojené vrhačmi protiponorkových rakiet a torpédami, ale nenesú žiadne riadené strely. K tomu je určená desiatka člnov. Ďalej Sýria prevádzkuje jedenásť pobrežných hliadkovacích plavidiel vyzbrojených iba guľometmi, päť mínolovek, tri výsadkové a tri podporné logistické lode.
Veľké nebezpečenstvo ale podľa portálu idnes.cz predstavujú nadzvukové ťažké protilodné strely Jachont ruskej výroby, ktorých má mať Damask vo výzbroji až 72. Strela označovaná ako "zabijak lodí" môže byť odpálená z hladinových plavidiel, ponoriek, lietadiel i mobilných pobrežných batérií a jej efektívny dostrel je až 300 kilometrov. Niektoré správy ale naznačujú, že práve skladisko týchto striel mohlo byť terčom izraelských náletov z tohtoročnej jari.
Sýrska armáda v číslach podľa Military Balance 2010:
- Aktívna služba: 325 tisíc
- Záložníci: 314 tisíc
Polovojenské sily: 108 tisíc
Tanky: 4 950
Obrnené vozidlá: 3 950
Delostrelecké systémy: 3 440
Protivzdušné systémy: 5 400
Bojové lietadlá: 480
Podporné lietadlá: 160
Vrtuľníky: 190
Protivzdušné raketové systémy: 4 700
Vojnové fregaty: 2
Pobrežné a mínové lode: 26
Podporné a výsadkové lode: 6
Analýza Obamových možností podľa stanice NBC
Raketové útoky: Štyri torpédoborce amerického vojenského námorníctva - Mahan, Barry, Gravely a Ramage - sú rozmiestnené v Stredozemnom mori, z toho dva z nich neďaleko sýrskeho pobrežia. Lode sú vyzbrojené desiatkami, možno takmer stovkou, striel s plochou dráhou letu Tomahawk, ktoré americké ozbrojené sily zvyčajne používajú ako zbraň prvého úderu. Podľa NBC má americké námorníctvo v tejto oblasti dve ponorky vyzbrojené 150 raketami.
Letecké útoky: Spojené štáty by mohli začať útok aj bombardovaním a vytvoriť nad Sýriou bezletovú zónu. V oblasti operujú dve lietadlové lode, Hary S. Truman a Nimitz. Odborníci však tvrdia, že USA zatiaľ nerobili prípravy na priblíženie lodí k sýrskemu pobrežiu.
Spojené štáty môžu použiť stíhačky rozmiestnené na základniach v Turecku alebo presunúť lietadlá zo západnej Európy do Bulharska či Talianska. Po vojenskom cvičení, ktoré sa uskutočnilo začiatkom tohto roku, nechali Američania určitý počet stíhačiek F-16 aj v Jordánsku.
Zložitejším riešením by bolo vzlietnuť z Kataru, Kuvajtu alebo iných základní v oblasti Perzského zálivu. V takom prípade by USA museli požiadať arabské krajiny o povolenie na prelety nad svojím územím a museli by počítať s prípadným dopĺňaním pohonných hmôt za letu.
Nemožno vylúčiť ani útok bezpilotnými lietadlami, ale nie je isté, či v tomto regióne majú USA takéto stroje k dispozícii. Bezpilotné lietadlá sa využívajú najmä v Pakistane, Jemene a vo východnej Afrike, dopĺňa agentúra DPA.
Rozmiestnenie síl na mape podľa agentúry Bloomberg