SLOVENSKO - Žijú medzi nami. Sú slabší a aj oveľa chorľavejší ako väčšina z nás.
Ťažko choré deti, malí-veľkí pacienti. Do redakcie sme dostali desiatky listov s bolestnými osudmi. Detským písmom hovorili o tom, že tým najkrajším darčekom pod stromčekom by pre ne bolo zdravie. Nový Čas im splnil aspoň tú časť želaní, ktorá bola v našich silách...
Šťastie znamená otáčacia stolička
ZUBROHLAVA - O vianoč né prekvapenie pre 9 -roč nú Alenku Viskartovú zo Zubrohlavy poprosila kamarátka jej mamy. Alenka má svalovú dystrofiu a jej snom je otáčacia stolička. Nový Čas jej toto prianie splnil. Aj keď Alenka navštevuje klasickú základnú školu, sama sa do nej po svojich nožičkách nedostane. „Do školy ju musím voziť. Najhoršie prežíva, keď sedí a nemôže sa otočiť. Vždy túžila po takej stoličke, ktorá sa bude otáčať,“ hovorí jej mama Marta (43). Po rozbalení darčeka bola Alenka náramne spokojná. „Ďakujem vám veľmi pekne. Teraz som už šťastná,“ prezradilo dievčatko, ktoré so svojou chorobou bojuje od troch rokov. Napriek ťažkému osudu Alenku baví škola a je rada, že aj keď nemôže behať so svojimi kamarátkami, aspoň sa s nimi stretáva.
Marek pre lego takmer nezaspal
LIPTOVSKÉ SLIAČE - Marek (5), ktorý trpí detskou mozgovou obrnou a jeho brat Tomáš (9) Sleziakovci z Liptovských Sliačov Ježiškovi napísali, aby im pod stromček doniesol Lego Duplo, lebo celý rok poslúchali. Nový Čas však Ježiška trošku predbehol a obľúbenú skladačku im daroval.
Obaja chlapci sa okamžite pustili do stavania. Postupne zisťovali, že v škatuli sa skr ýva celá hasičská stanica, s hasičmi i autami. „Pozri, to auto bliká. Postavičky hýbu rukami. To je super, ďakujeme!“ nevedeli skrývať nadšenie chlapci. Starší Tomáš pomáhal mladšiemu postihnutému bratovi stavať stanicu. Malý Marek sa zatiaľ hral s hasičským autom. „Tí sa budú hrať až do večera. Majú obrovskú radosť, “ skonštatovala s úsmevom mama Martina. „Marek sa narodil s postihnutými nožičkami a ľavou rukou.
Tá nás už poslúcha. Stálo nás to však hodiny cvičenia. Cvičíme od narodenia. Najskôr to bolo s plačom, ale teraz to už zvláda lepšie,“ hovorí. V obývačke majú stále rebriny či iné náradia na cvičenie. „Našťastie napredujeme. Zo štvornožkovania sa Marek dostal do vzpriameného kľaku a tak sa aj pohybuje po dome. Sedieť ešte poriadne nevie, lebo má ochabnuté chrbtové svalstvo. Lekári nám dávajú nádej, že by sa raz mohol aj postaviť na nohy.“
