BRATISLAVA – Leto a s ním spojené dovolenky pomaly štartujú a mnohí Slováci sa vydávajú za oddychom k moru. Aj pri letných radovánkach si však treba dávať pozor. Nikdy neviete, kde na vás môže číhať predátor.
Je síce málo pravdepodobné, že natrafíte na žraloka v teplom mori okolo Chorvátska, nikdy však nemáte istotu, či sa tam predsa len jeden nezatúla. Čo by ste teda mali vedieť o žralokoch, ak sa chystáte vydať do ich teritória?
1. Aby sme zabránili všeobecnej panike, treba upozorniť na nasledovné štatistiky. Z priemeru 30 až 50 útokov žralokov nahlásených za rok, je iba 5 až 10 smrteľných. Teda to, že vás uhryzne žralok je málo pravdepodobné. Ešte menej pravdepodobné však je, že toto pohryznutie neprežijete. Dokonca je pravdepodobnejšie, že vás uhryzne iný človek ako žralok. Šanca, že vás zabije útok žraloka je v skutočnosti nižšia ako to, že vás zabije útok sršňov, ôs, včiel alebo psov. Napriek tomu 5 až 10 smrteľných útokov za rok nie je až tak málo, preto opatrnosti niekdy nie je odsť.
2. Mierite do vôd, v ktorých žijú žraloky? Zbaľte si „boxerské rukavice“! Útok žraloka môže odraziť, keď ho udriete do nosa alebo očí. Mierte na citlivé miesta, ako sú očné buľvy alebo žiabre, ak nie sú v dosahu, udrite na väčší cieľ – nos. Väčšina žralokov nemá záujem o svoju potravu bojovať za každú cenu a radšej odpláva.
3. Surfisti síce pravdepodobnejšie zahynú utopením ako po útoku žraloka, zároveň je však pravda, že ich môže zmiasť alebo zaujať tvar surfu. Zospodu si môže tento žralok surf pomýliť s tuleňom alebo mrožom. Takže, ak sa na dovolenke chcete naučiť surfovať, opatrne!
4. Ak už dôjde k útoku a stane sa, že vás uhryzne žralok, pravdepodobne zahryzne len raz. Vo väčšine útokov žraloky ľudí uhryznú, pár sekúnd podržia a keď zistia, že nechutíte ako morský živočích, pustia vás. Kto by však mal trpezlivosť v takej situácii čakať, kým sa milostivý rozhodne, či vás chce zjesť alebo nie?
5. Ak vám počas útoku žralok zahryzne do ruky, vašou najlepšou voľbu bude, ak zostanete pri dravcovi čo najbližšie. Žraloky totiž zvyknú otáčať svojou korisťou, aby odtrhli kusy mäsa. Čím bližšie pri žralokovi ostanete, tým väčšia šanca je, že si zachránite končatinu. Takže všetku nevraživosť preč a poďme objímať tvora, čo sa nám snaží zjesť kus tela.
Obľubujete skôr ryby menších rozmerov? Pochváľte sa vaším úlovkom z rybačky a vyhrajte zaujímavé ceny od Discovery Channel. Vaše fotky so stručným popisom posielajte na fotky@topky.sk.
6. Citlivosť na elektrické výboje umožňuje žralokom zaznamenať aj najmenšie zmeny v elektrine, ktorá sa prenáša slanou vodou. Krv vo vode zmení vodivosť. Žraloky teda neútočia, lebo zbadali krv, oni ju cítia. Ich čuch je dokonca taký dobrý, že zacítia kvapku krvi v priestore veľkosti olympijského bazéna. Takže ak ste v ich rajóne, radšej počkajte, kým sa vám hoci len malá ranka zacelí. Okrem toho ich lákajú aj údery srdca, ktoré sú títo predátori schopní zachytávať uzlinami na nose. Tlkot nášho srdca pre žraloky pôsobí ako maják.
7. My síce uši na žralokoch nevidíme, to ale neznamená, že nás nemôžu počuť zo vzdialenosti väčšej ako dve futbalové ihriská. Žraloky majú totiž iba vnútorné uši, ktoré používajú na vystopovanie zvukov ich koristi na diaľku viac ako 244 metrov.
8. Žraloky majú oči na boku hlavy, preto majú veľmi široké zorné pole – takmer 360 stupňov. Ich panoramatické videnie sveta pod vodou je narušené len dvoma slepými miestami, jedno je pred nosom a druhé presne za ich hlavou. Keďže však majú taký výborný čuch a sluch, zrejme sa pred nimi neschováte.
9. Je možné, že žraloky odpudzujú magnety. Magnety vo vode môžu ovplyvňovať citlivosť žralokov na elektrické výboje. To však neznamená, že si stačí na seba priviazať magnety a môžete sa bezstarostne vydať do vody. So súčasnou technológiou je potrebné, aby žralok prišiel veľmi blízko, kým naňho majú magnety nejaký vplyv.
10. Ak sledujete krúžiaceho žraloka a rozmýšľate, či sa chystá zaútočiť na svoju korisť, tu sú pomôcky, ako to rozoznať: Žralok zhrbí chrbát, zníži prsné plutvy (to sú tie blízko jeho brucha) a pláva zo strany na stranu (v cikcakovitom pohybe).
Aby sme týmto tvorom nekrivdili, nesmieme ich hádzať všetkých do jedného vreca. Za väčšinou útokov na ľudí sú zodpovedné žraloky tigrované, veľké biele žraloky a žraloky belavé. Tieto druhy žijú takmer všade, sú dosť veľké na to, aby ich korisť mohla byť ľudskej veľkosti, sú dosť silné, aby spôsobili smrteľné pohryznutie a sú na vrchu potravinového reťazca, preto sa neboja útočiť. Žralokov je však viac ako 300 druhov a väčšina z nich nie je pre človeka vôbec nebezpečná, niektorí dokonca merajú len niekoľko centimetrov.
A ešte jedna zaujímavosť na záver. Niektoré zo známych druhov žralokov by sa utopili, keby sa prestali hýbať. Veľký biely, žralok mako a žralok tichooceánsky nemajú svaly potrebné na pumpovanie vody cez ústa a žiabre. Nažive ich udržuje to, že plávajú a voda tak môže prúdiť cez ich žiabre. Ak teda chcete takéhoto žraloka usmrtiť, vlastne stačí, keď ho zastavíte. Veľa šťastia!
Ak sa chcete dozvedieť o týchto zvieratách a ich zvykoch viac, pozrite si niektorú zo žraločích relácií na stanici Animal Planet.
Obľubujete skôr ryby menších rozmerov? Pochváľte sa vaším úlovkom z rybačky a vyhrajte zaujímavé ceny od Discovery Channel. Vaše fotky so stručným popisom posielajte na fotky@topky.sk.
