BRATISLAVA – Čo sa to deje s počasím? Po nekonečne dlhej zime prišlo v polovici apríla a na prelome mája niekoľko teplých momentov. Európania však majú kvôli zime opäť hlavu v smútku. Stojí za tým globálne otepľovanie?
Kým Paríž v piatok ráno hlásil len 4 °C, čo pre 24. máj predstavovalo najnižšie nameranú teplotu od začiatku meraní v roku 1887, vo Švajčiarsku i rakúskych Alpách dokonca snežilo. V Taliansku kvôli nepriazni počasia zrušili zložitú etapu cyklistických pretekov Giro d'Italia. Podobná situácia sa na tomto úseku odohrala naposledy v roku 1988, cyklistov však vtedy nechali na etape vytrápiť sa.
Aby toho nebolo málo, Holandsko ostatné dni zažívalo rekordne nízke teploty a v Nemecku čakajú na slnečné lúče ako na spasenie. Zaznamenali tam totiž o 50 percent menej slnečného žiarenia, ako je priemer pre túto časť roka.
Slovensko bojuje s podpriemernými teplotami
Ani Slovensko však za západnou Európou nezaostáva. Súčasné denné teploty sa podľa Lucie Uhrínovej zo Slovenského hydrometeorologického ústavu vymykajú normálu. „Pokiaľ ide o teplotu vzduchu, momentálne je skutočne podnormálna. Na Slovensku je o cca 3-4 st. chladnejšie počasie než v tomto období v dlhodobom priemere býva. Prejavuje sa to najmä pri hodnotách maximálnej dennej teploty,“ povedala nám. Tá by mala v tomto čase dosahovať na severe 17-18 °C a až 21-22 °C na juhu krajiny.
Európa zápasila s chladom a extrémnym snežením ešte v marci, keď na väčšine jej územia padali teplotné rekordy. Išlo totiž o jedno z najchladnejších období od začiatku meraní. Na Slovensku predstavovala druhá polovica marca druhé najchladnejšie obdobie minimálne od roku 1901 s priemernou teplotou 1,5 °C.
Studená jar dôsledkom globálneho otepľovania?
Otázkou však zostáva, čo stojí za nezvyčajným chladom, ktorý sa s prestávkami od začiatku roka drží starého kontinentu. Tohtoročná jar sa pritom s najväčšou pravdepodobnosťou zapíše medzi doposiaľ najchladnejšie. Kým Európa bojovala s nízkymi teplotami, v oblasti od Grónska až po severoamerický kontinent prevládala extrémne mierna klíma.
Práve rapídne topenie ľadovcov v Arktickom oceáne môže podľa vedcov spôsobovať počasie plné extrémov. Topenie má totiž meniť prúdenie vetrov natoľko, že to ovplyvňuje oblasť vysokého tlaku vzduchu nad Škandináviou, kvôli ktorému má prúdiť studený vzduch do južnej a strednej časti Európy.
Zaujímavé je, že práve marcové chladné počasie bolo spôsobené arktickým frontom, ktorý sa nachádzal väčšinou nad južným Francúzskom, severným Talianskom a Balkánom. Uvádza to stránka SHMÚ. Takáto poloha je na danú ročnú dobu výnimočná, na konci marca sa arktický front nachádza zväčša nad Severným morom a Škandináviou. Spomínaný front sa počas poslednej marcovej dekády často vlnil a to spôsobovalo výdatné a časté zrážky na našom území, z ktorých väčšina bola vo forme sneženia.
Je však dôležité si uvedomiť, že žiadny jednotlivý prejav počasia nad určitým územím sa nedá pripísať globálnemu otepľovaniu. Na to je potrebné dlhodobé sledovanie.
Letoviskám chýba teplo
Ani s počasím v obľúbených letoviskách Slovákov to koncom mája nevyzerá ružovo. V Chorvátsku pretrvávajú svieže jarné teploty, podobne je na tom španielsky ostrov Ibiza či Francúzska riviéra. Za teplom sa tak momentálne stále oplatí vycestovať skôr na juh Európy alebo do Turecka či Egypta.
Britská meteorologická služba Met Office pre Chorvátsko dokonca predpovedá studené leto. Pravdepodobnosť, že teploty sa budú šplhať nad dlhodobý priemer, je iba okolo 20 percent. Horúce letá z ostatných rokov by tak malo vystriedať leto s priemernými teplotami, čo zrejme nepoteší najmä dovolenkárov.
Zadar 13/18
Dubrovnik 14/19
Rimini 15/18
Francúzska riviéra (Marseille)18/15
Rodos 22/22
Cyprus 26/23
Ibiza 17/18
Mallorca 19/19
Burgas 29/20
Antalya 25/23
Hurgada 35/26