BRATISLAVA – Nedávno sme vás informovali o šokujúcom prípade bývalej zamestnankyne jedného z hypermarketov na západnom Slovensku, ktorá sa stala obeťou sexuálneho obťažovania priamo na pracovisku. Zúfalá žena preto podala sťažnosť, no vedenie obchodného reťazca jej požiadavku ignorovalo do chvíle, kým sme sa o prípad nezačali zaujímať aj my. Po medializácii sa v hypermarkete spustilo veľké vyšetrovanie a poškodená zamestnankyňa naďalej dúfa v spravodlivosť. Oslovili sme aj odborníčky, ktorá radia potencionálnym obetiam, ako sa v takejto chúlostivej situácii zachovať.
Pred dvoma týždňami sme vám priniesli príbeh zamestnankyne známeho slovenského hypermarketu, ktorá dlhé mesiace trpela sexuálne obťažovanie zo strany riaditeľa predajne. Sexistické narážky, zvrhlé návrhy a SMS-ky spočiatku ignorovala. Keď však od slov prešiel k nepríjemným dotykom, rozhodla sa viac nemlčať a šéfovi dala najavo, že takéto správanie nemieni tolerovať.
To spustilo vlnu vyhrážok, ktoré ukončila až výpoveď. „Vyhrážal sa mi... že nech to neriešim, lebo prídem o prácu. Že on je riaditeľ a mne by to aj tak nikto neuveril,“ spomína si poškodená, ktorá nakoniec výpoveď podala sama. Psychický nátlak neodbytného riaditeľa už nevydržala. Nasledovala sťažnosť, ktorú zamestnankyňa adresovala vedeniu, no dlhé dni ostala bez odozvy. Kompetentní sa ňou začali zaoberať až vo chvíli, keď sme sa o prípad začali zaujímať my a po medializácii šokujúceho príbehu spustili veľké vyšetrovanie.
Výsluch zamestnancov stále pokračuje a vedenie tak zatiaľ bližšie informácie poskytovať nemôže. Podľa našich informácií však už vypočuli poškodenú, ktorá si medzitým zaobstarala právneho zástupcu a v boji proti údajne zvrhlému riaditeľovi mieni tvrdo pokračovať. „Chceli len počuť moju verziu. Na žiadne otázky z mojej strany nereagovali,“ povedala o stretnutí.
V súvislosti s touto háklivou témou sme oslovili aj advokátku Táňu Šefčíkovú z kancelárie Biksadský & Partners, s.r.o. a známu slovenskú psychiatričku a sexuologičku Danicu Caisovú, ktoré radia ženám i mužom, ako sa zachovať v prípade, že sa stanú obeťou sexuálneho obťažovania v zamestnaní.
Čo je to vlastne sexuálne obťažovanie, a čo všetko zahŕňa? Kedy nevhodné správanie zo strany kolegu/nadriadeného prerastá do takej miery, že už je sexuálnym obťažovaním? (Odpovedá Danica Caisová)
Sexuálne obťažovanie sa naozaj ťažko definuje. Najmä preto, že postoj k špecifickému správaniu sa od kultúry ku kultúre, od človeka k človeku a od situácie k situácii líši. Preto sa hádam aj tak ťažko dokazuje. Sexuálne obťažovanie je naviac právnický termín a je v ňom veľa subjektívneho. Niekomu sa môže zdať, že je sexuálne obťažovaný zle povedaným a nevhodne umiestneným vtipom, inému ani jednoznačné narážky či dotyky nemusia vadiť. Ak by sme to vzali veľmi všeobecne sexuálne obťažovanie je také správanie, ktoré vyvoláva v človeku nevôľu, odpor a v krajnom prípade znechutenie. Obťažovanie môže byť slovné a dotykové. Od jedných, akoby náhodných dotykov na rôzne časti tela až po celkom jednoznačné dotyky na prsiach, zadku či genitálách.
Sexuálne obťažovanie sa pravdepodobne vyskytuje oveľa častejšie, ako sa k nemu ženy priznávajú. Najmä ak sa takto správa ich nadriadený a ich pracovná pozícia je ohrozená. Ďalšími dôvodmi, ktoré ženy vedú k tomu, aby takéto správanie mlčky trpeli, sú dva: jednak nechcú vyzerať ako netýkavky a jednak sa obávajú, že ich obvinia, že si za takéto správanie môžu samé. Podstatne častejšie je obťažovanie žien mužmi ako naopak. Najčastejšie sú sexuálnemu obťažovaniu vystavované mladé ženy.
(Dopĺňa Táňa Šefčíková)
Pri sexuálnom obťažovaní musí ísť o správanie sexuálnej povahy, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje ohrozenie alebo poškodenie dôstojnosti osoby – zamestnanca/kyne, ktoré sa môže uskutočniť rôznymi formami, verbálne, neverbálne, psychicky, pričom „obeť“ obťažovania považuje toto správanie za neželané. Z judikatúry súdov možno vyvodiť, že súdy v konaniach ohľadne sexuálneho obťažovania skúmajú najmä dobu trvania sexuálneho obťažovania, periodicitu a v prípade jednotlivých aktov obťažovania, ich závažnosť.
Ako postupovať v prípade, že sa zamestnanec dostane do situácie, kedy je sexuálne obťažovaný nadriadeným, prípadne iným zamestnancom? (Odpovedá Táňa Šefčíková)
Každý „väčší“ zamestnávateľ by mal mať interne upravený postup (vnútorným predpisom), v ktorom oboznámi zamestnancov ako postupovať v prípade, ak sa zamestnanec domnieva, že sa stal/la obeťou sexuálneho obťažovania zo strany spoluzamestnancov alebo nadriadeného zamestnanca. V prípade, že takýto vnútorný predpis zamestnávateľ nevydal alebo ak zamestnanec nemá vedomosť o takomto predpise, mal by sa obrátiť na personálne oddelenie zamestnávateľa.
Vnútorný predpis by mal upravovať postup na podanie sťažnosti adresovanej zamestnávateľovi. Zamestnávateľ je na sťažnosť povinný bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Zákonník práce chráni tiež zamestnanca pred postihom, ak podal na iného zamestnanca sťažnosť. Antidiskriminačný zákon dokonca považuje takýto postih, ktorý sa realizoval v súvislosti so sťažnosťou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, za formu diskriminácie. V prípade, že zamestnávateľ nepostupuje na základe sťažnosti primerane, resp. obťažovateľom je samotný zamestnávateľ alebo štatutárny zástupca zamestnávateľa, je obeť obťažovania nútená obrátiť sa na advokáta alebo na inštitúcie, ktoré poskytujú ochranu na tomto úseku (na inšpektorát práce alebo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva; pokiaľ dôjde k sexuálnemu obťažovaniu počas pracovného pohovoru - na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).
Je správnym riešením, podať okamžitú výpoveď? (Odpovedá Táňa Šefčíková)
Určite nie. V prípade, že sa zamestnanec nemôže domôcť ochrany zo strany zamestnávateľa, resp. zamestnávateľ (personálne oddelenie zamestnávateľa nepostupuje primerane a tak aby bola zabezpečená ochrana zamestnanca alebo ak zamestnanec nemá dôveru voči osobám, ktorým by mal doručiť sťažnosť), odporúčame obrátiť sa na advokáta so špecializáciou na pracovné právo alebo na vyššie uvedené inštitúcie.
Ako je možné takéto obťažovanie dokázať? (Odpovedá Táňa Šefčíková)
Špecifikom súdnych konaní na úseku ochrany pred diskrimináciou (aj sexuálnym obťažovaním) je, že sa uplatňuje tzv. obrátené dôkazné bremeno. T.z., že je na zamestnávateľovi, aby preukázal, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Avšak žalobca (obeť obťažovania) musí oznámiť súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Na dokazovanie sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok. Pri získavaní dôkazu je potrebné mať na zreteli prípadné nároky obťažovateľa z porušenia práv na ochranu osobnosti. Napríklad, striktne by bolo možné použiť ako dôkaz v civilnom konaní videonahrávku, resp. záznam telefonického hovoru, iba so súhlasom obťažovateľa, čo je práve v prípade sexuálneho obťažovania nezmyselné.
Je na súde, aby vyhodnotil primeranosť zásahu a právo zamestnanca na poskytnutie súdnej ochrany by nemalo mať menšiu hodnotu ako právo obťažovateľa na ochranu súkromia. V konaní o sťažnosti pred zamestnávateľom však neodporúčam použiť takto vyhotovené záznamy. V prípade sexuálneho obťažovania sú svedkami väčšinou spoluzamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere k zamestnávateľovi a majú strach vypovedať či už v rámci šetrenia pred zamestnávateľom alebo pred súdom. U zamestnávateľov je potrebné vytvoriť prostredie, v ktorom zamestnanci nebudú mať obavu z dôkladného prešetrenia veci, ktoré bude zahŕňať aj výsluch zamestnancov, ktorí boli svedkami obťažovania.
Obeťami sexuálneho obťažovania sa zväčša stávajú ženy – existujú však aj prípady, kedy sa na obťažovanie sťažujú muži? (Odpovedá Táňa Šefčíková)
V judikatúre sa jednoznačne častejšie vyskytujú prípady sexuálneho obťažovania žien. Z pohľadu pracovného práva je potrebné povedať, že ochrana pred sexuálnym obťažovaním sa poskytuje v rovnakej miere vo vzťahu k obom pohlaviam.
V zahraničí sú podobné prípady zverejňované a medializované oveľa častejšie. Čím to podľa vás môže byť spôsobené? (Odpovedá Táňa Šefčíková)
Je to komplexná otázka, ktorá je spojená s úrovňou sociálnych práv a kultúry prostredia. Napríklad téma sexuálneho obťažovania sa začala riešiť v rámci EÚ až v druhej polovici osemdesiatych rokov, pričom ako vzor slúžilo najmä právo USA. V rámci EÚ je značne v popredí judikatúra súdov Švédska, Francúzska a Veľkej Británie. V postkomunistických krajinách je však tiež možné pozorovať rozdiely – v Čechách bolo sexuálne obťažovanie ako forma diskriminácie obsiahnutá do legislatívny už v roku 2004, v SR až v roku 2008.
V našich podmienkach sa sexuálne obťažovanie ešte stále bagatelizuje a toleruje. Z mojej praxe môžem potvrdiť, že personálne oddelenia napríklad vôbec písomne nereagovali na sťažnosti zamestnankýň a bolo im ústne odporučené vec nezveličovať, nakoľko si privodia skôr hanbu sebe ako obťažovateľovi. Obete obťažovania majú obavu z diskreditácie ich osoby formou medializácie prípadu, čo prípadne môže mať dopad aj na ich zamestnateľnosť v rámci trhu práce. A uvedené sa odzrkadľuje aj v nedostatku slovenských, ale aj českých súdnych rozhodnutí v oblasti sexuálneho obťažovania na pracovisku. Avšak vďaka postupnému novelizovaniu predpisov v nadväznosti na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zvyšovaniu právneho povedomia zamestnancov je možné očakávať zmenu aj v tomto smere.
