BRATISLAVA - Manželia Feldekovci majú počas vianočných sviatkov stále plný dom. S piatimi deťmi, ich partnermi a ôsmimi vnúčatami majú na Vianoce o zábavu postarané.
„Treba toho pochystať, upratať, navariť, takže nám napríklad neplávajú kapry vo vani, lebo keď boli deti malé, raz som ich vyťahovala z vane pri tých kaproch, lebo sa s nimi skamarátili. Jeden sa volal Lujza, druhý Lotka a bol potom problém ich zabiť. Takže som pri tom aj ja plakala,“ spomína známa spisovateľka a humoristka Oľga Feldeková a dodáva: „Odvtedy máme už vypitvaných zabitých kaprov, zopár tých šupiniek si dáme pod tanier, aby sme mali veľa peňazí, ale nejako sa nám to neplní. Budeme musieť asi viac toho dávať alebo neviem kde robíme chybu.“
Vianočná réžia je v rodine Feldekovcov podľa spisovateľa Ľubomíra Feldeka už tradične v rukách jeho manželky. „Ja nemusím robiť vôbec nič,“ priznáva s úsmevom. Pred sviatočnou večerou majú Feldekovci zaujímavý rodinný zvyk, ktorý pani Feldeková prevzala od svojej mamy. „Predtým, ako začneme štedrovečerať, na stole horí sviečka, je prestreté, vyzdobené okolo tanierov, vetvičky a všetko čo k tomu patrí, zoberiem sviečku, idem pred dvere a poviem: Dušičky našich drahých, poďte s nami večerať. Vrátim sa nazad, samozrejme, všetci ma počujú, môj muž ešte vykríkne: Preboha, nie všetky, veď sa tu nepomestia! Deti sa smejú a ja plačem,“ hovorí s úsmevom spisovateľka.
Na štedrovečernom stole sa u Feldekovcov nájdu všetky tradičné vianočné jedlá, hoci kapustnice zvykli mať donedávna dve. „Keď ešte žila moja svokra, tak sme varili dva druhy kapustnice, lebo moja svokra bola evanjelička a moja mama katolíčka a katolícka oravská kapustnica sa varí bez klobásy, len čistá kapustnica a nejedia sa ani kapustné strapce. To sa precedí a je sa to so zemiakmi, ktoré sú popučené s maslom a bryndzou. Luteránska kapustnica je zasa so strapcami, klobásou a so všetkým, takže vždy sme mali dve kapustnice. Teraz, keď už mamy nežijú, tak ten, kto chce oravskú, precedí si luteránsku a jeme luteránsku. Potom máme pochopiteľne kapra so šalátom a opekance,“ opisuje vianočné dobroty pani Feldeková.
Deti majú u Feldekovcov zákaz vidieť vianočný stromček až do poslednej chvíle. „Tá izba, kde sú stromček a darčeky, je trinásta komnata, kde sa smie ísť až keď zazvoní zvonček, takže všetci čakajú nervózne v inej izbe a počúvajú, či neprepočuli, že Ježiško ohlásil, že už je možné vstúpiť,“ tvrdí pani Feldeková, ktorá má na starosti celú organizáciu vianočných sviatkov. Keď však zvonček zazvoní, sú to práve vnúčatá, ktoré sa u Feldekovcov najviac tešia z vianočných darčekov. „Čo sa darčekov týka, tak donedávna každý každému niečo kúpil. Išlo to strašne do peňazí. Uprataná izba sa zmenila na jedno šialené smetisko, chaos, papiere, všetko, nikto nevedel čo od koho dostal. Jednoducho, pri 20 ľuďoch je to strašný chaos a obrovské množstvo darčekov. A potom po sviatkoch ich každý išiel vymieňať, nikomu nebolo nič dobré,“ hovorí manželka Ľubomíra Feldeka a dodáva: „Tak som nakoniec napísala taký prípis: 'Prisahám na svoju česť, že nekúpim darček nijakej dospelej osobe v našej rodine, kupuje sa len vnúčatám.' Vnúčat je osem, tak je čo kupovať a veľmi ochotne to podpísali všetci členovia rodiny. Takže myslím, že to bol veľmi dobrý nápad.“
Mnoho vianočných zvykov prebrali manželia Feldekovci z Oravy, odkiaľ obaja vyrastali. „Po Vianociach to na Orave bolo tak, že kým neprišli koledovať farár, rechtor, kostolník a miništranti, ktorí chodili po domoch, dovtedy sa nesmeli zo stromčeka oberať sladkosti. A keďže ku nám koledníci nechodia, moja mama zaviedla, že sa to nesmie do Troch kráľov. Raz, keď aj moja mama a svokra boli s nami na sviatky a deti to dodržiavali, moja mama išla v noci do izby. Len stromček bol rozsvietený a za stromčekom stála moja svokra a mala plné ústa čokolády. A moja mama sa pýtala: Čo tu robíš? A svokra jej odpovedala: Ja to tu strážim. Takže s matkami bolo tiež veselo. Je bez nich určite smutno,“ myslí si pani Feldeková.
