BRATISLAVA - Slovensko si dnešným štátnym sviatkom pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu. Pred 23 rokmi sa v Prahe konala demonštrácia študentov na počesť pamiatky Jana Opletala a pri príležitosti Medzinárodného dňa študentov, počas ktorej účastníci demonštrácie poukazovali na nedemokratickosť vtedajšieho politického režimu. Táto udalosť sa stala základným medzníkom pádu socialistického zriadenia na území vtedajšej ČSSR.
Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva.
V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach až vyústili do pádu režimu.
Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a vieru.
Poslanci NR SR na 52. schôdzi dňa 25. októbra 2001 rozhodli schválením príslušného zákona, že 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu - bude štátnym sviatkom SR. Zo 103 prítomných hlasovalo 86 za návrh, nevyslovilo sa 12 zákonodarcov a vôbec nehlasovali piati. Prezident SR Rudolf Schuster podpísal Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch 30. októbra.
V Českej republike je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, štátnym sviatkom od roku 2000.
ROK 1989 v skratke
16. novembra – V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva.
17. novembra - Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej triede k veľkej demonštrácii, ktorej brutálne násilné potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.
19. novembra - V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa 300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17. novembra. V Bratislave, v byte Jána Langoša, bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce antikomunistické vystúpenia sa stal členom OF.
20. novembra - Slovenskí vysokoškoláci vstúpili do okupačného štrajku podporovaného štrajkom hercov a divadelníkov. Významnou organizačno-informačnou zložkou počas revolúcie sa stal Koordinačný výbor slovenských vysokých škôl, ktorý pôsobil v súčinnosti s podobným celoštátnym orgánom celej federácie.
21. novembra – Na Šafárikovom námestí v Bratislave v blízkosti auly Univerzity Komenského (UK) sa zhromaždili študenti, ktorí vyslovili požiadavky na demokratizáciu spoločnosti a na prešetrenie pražských udalostí zo 17. novembra.
22. novembra – Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave. Na míting nadviazalo množstvo ďalších, na ktorých sa zúčastnili tisícky ľudí. Moderovali ich Ján Budaj a Milan Kňažko.
24. novembra - Ústredný výbor (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) schválil odstúpenie Miloša Jakeša z postu generálneho tajomníka ÚV KSČ, ako aj rezignáciu všetkých členov svojho predsedníctva a sekretariátu.
27. novembra - Na území celej republiky sa od 12. hod. do 14. hod. uskutočnil generálny štrajk s heslom dňa: Odstúpte!
5. - 7. decembra - Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového postavenia. Dovtedajší komunistický premiér Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol takisto členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.
10. decembra - Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Prezident následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta.
28. decembra - Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR po tom, ako sa po predchádzajúcej dohode s Václavom Havlom vzdal kandidatúry na post prezidenta vtedajšej federácie.
29. decembra - Václav Havel bol vo FZ aklamáciou jednohlasne zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR).
