Podľa Ondreja Jajcaja, vykrádača hrobiek, je záchrána historických zubných protéz záslužná práca.
PRAHA - Keď ľudia spomínajú nad hrobmi svojich blízkych, netušia, že mnohé sú už vyrabované. V stovkách, možno až tisíckach z nich „pracoval“ Bratislavčan Ondrej Jajcaj (36). V rámci „výskumnej vedeckej činnosti“ vyberá v noci zlaté protézy, zuby aj celé čeľuste. Desať rokov takto plieni hroby v Česku, na Slovensku, v Rakúsku a Maďarsku. A stále pritom chodí po slobode!
Českému denníku Blesk sa dostala do rúk kniha, v ktorej sa priznáva k veciam, nad ktorými zostáva rozum stáť...
„Je neskoro večer, nachádzam sa v areáli viedenského centrálneho cintorína. Som tu ilegálne... V noci otváram staré hrobky a hľadám zlaté či opravované chrupy. Staré zubárske práce ma zaujímajú...“ píše Jajcaj vo svojej knihe, ktorú sám považuje za revolučnú.
Do prvej hrobky vošiel ako 14-ročný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. S kamarátmi hľadali zlato. No od polovice 90. rokov vraj už len vedecky skúma zubárske práce. Na konte má údajne mnoho slávnych mien, napr. hrobky skladateľov Johannesa Brahmsa a Johanna Straussa mladšieho. Vyberá si hrobky, kde je väčšia šanca na úspech. Továrnici, bankári, lekári...
Zneuctil údajne aj hrobku lekára Karlovej univerzity Karla Pawlika v Klatovách. „Nasadil som si respirátor, navliekol rukavice a už som bol na dne... Rozbil som okienko na truhle... Som rád, že sa mi pred zlatokopmi podarilo zachrániť jeho chrup,“ píše Jajcaj.
Svoju zbierku má vraj starostlivo schovanú a v budúcnosti ju chce vystaviť v samostatnom múzeu... Čo však na jeho „vedeckú prácu“ hovoria tí najpovolanejší? „Nikdy som o niečom takom nepočul,“ komentuje hanobenie ľudských pozostatkov Josef Hájek zo Združenia pohrebníctva. „Kto bez povolenia otvorí hrob alebo hrobku s ľudskými pozostatkami, hrozia mu dva roky. Môže to však byť kvalifikované ako zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami, a tam je pokuta až 50-tisíc,“ dodáva Hájek.
„Je neskoro večer, nachádzam sa v areáli viedenského centrálneho cintorína. Som tu ilegálne... V noci otváram staré hrobky a hľadám zlaté či opravované chrupy. Staré zubárske práce ma zaujímajú...“ píše Jajcaj vo svojej knihe, ktorú sám považuje za revolučnú.
Do prvej hrobky vošiel ako 14-ročný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. S kamarátmi hľadali zlato. No od polovice 90. rokov vraj už len vedecky skúma zubárske práce. Na konte má údajne mnoho slávnych mien, napr. hrobky skladateľov Johannesa Brahmsa a Johanna Straussa mladšieho. Vyberá si hrobky, kde je väčšia šanca na úspech. Továrnici, bankári, lekári...
Zneuctil údajne aj hrobku lekára Karlovej univerzity Karla Pawlika v Klatovách. „Nasadil som si respirátor, navliekol rukavice a už som bol na dne... Rozbil som okienko na truhle... Som rád, že sa mi pred zlatokopmi podarilo zachrániť jeho chrup,“ píše Jajcaj.
Svoju zbierku má vraj starostlivo schovanú a v budúcnosti ju chce vystaviť v samostatnom múzeu... Čo však na jeho „vedeckú prácu“ hovoria tí najpovolanejší? „Nikdy som o niečom takom nepočul,“ komentuje hanobenie ľudských pozostatkov Josef Hájek zo Združenia pohrebníctva. „Kto bez povolenia otvorí hrob alebo hrobku s ľudskými pozostatkami, hrozia mu dva roky. Môže to však byť kvalifikované ako zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami, a tam je pokuta až 50-tisíc,“ dodáva Hájek.
