BRATISLAVA – Sotva sa začal školský rok a študenti sa už tešia na deň voľna. Brány mnohých škôl zostanú vo štvrtok zatvorené a učitelia v tento deň prerušia prácu. O mimoriadnom voľne pre študentov rozhodne riaditeľ školy. Väčšina z nich už však jednodňový štrajk podporuje.
Iniciatíva nespokojných pedagógov vrcholí. Výstražný štrajk sa má uskutočniť na všetkých typoch škôl vo štvrtok 13. septembra od 6.00 h do 18.00 h, čo môže v niektorých rodinách spôsobiť komplikácie, lebo krátko po prázdninách bude na jeden deň opäť aktuálna otázka kam s dieťaťom. Štrajk totiž okrem základných, stredných či vysokých škôl ohlasujú aj materské školy či umelecké v ktorých deti bežne zostávajú až do neskorých popoludňajších hodín. Nezabudnite, že mesto ako zriaďovateľ ZŠ a MŠ nemá v prípade štrajku zamestnancov žiadnu povinnosť zabezpečiť náhradné vyučovanie, respektíve vyučovací proces, či už v MŠ alebo ZŠ, zákon takúto povinnosť nestanovuje. Rodičia detí a žiakov budú podrobne o organizovanom štrajku informovaní na schôdzach rodičovských združení, ktoré budú prebiehať od pondelka do stredy, t.j, od 10. do 12. septembra 2012.
Niekde sa učiť bude, inde nie
Do štrajku by sa malo zapojiť asi 80 percent stredných škôl v Bratislavskom, Nitrianskom, Trnavskom, Prešovskom a Košickom kraji, asi 70 percent v Banskobystrickom a Trenčianskom a vyše 60 percent stredných škôl v Žilinskom kraji.
Okolo 90 percent základných škôl by sa malo zapojiť v Žilinskom, 96 percent v Košickom kraji, asi 85 percent v Banskobystrickom a okolo 70 percent ZŠ v Prešovskom kraji. Odborári stále monitorujú, koľko základných škôl sa zapojí na západnom Slovensku. Podľa aktuálnych informácií štrajk podporí aj 5 vysokých škôl.
To, či budú mať školáci vo štvrtok 13. septembra voľno, závisí od riaditeľov. "Pokiaľ sa riaditeľovi do štrajku prihlási toľko učiteľov, že nebude môcť zabezpečiť pedagogický proces, vyhlási pravdepodobne riaditeľské voľno. Ale to je v kompetencii riaditeľov školy, my do nich nezasahujeme," povedal predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavol Ondek.
Vo štvrtok bude na zatvorených školách visieť oznam „štrajk“ okrem tých, ktoré nemôžu štrajkovať zo zákona, napr. detské domovy.
Účasť materských a základných škôl:
Banskobystrický kraj: 90 percent
Nitriansky kraj: 80 percent
Žilinský kraj: 90 percent
Trenčiansky kraj: 70 percent
Prešovský kraj: 99 percent
Košický kraj: 90 percent
Účasť stredných škôl:
Banskobystrický kraj: 72 percent
Žilinský kraj: 65 percent
Trenčiansky kraj: 76 percent
Prešovský kraj: 76 percent
Košický kraj: 76 percent
"Súkromný sektor a odborárske štruktúry sa majú radi asi ako pes s mačkou a štrajk zamestnancov súkromnej školy, organizovaný odborármi, rozhodne nepatrí k obľúbeným radovánkam jej zriaďovateľa, ani riaditeľa. Napriek tomu sme sa však kolegom zo štátnych a verejných, ale aj niektorých cirkevných škôl rozhodli vyjadriť v štrajku podporu," napísala na blogu prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR Saskia Repčíková.
Naopak Združenie katolíckych škôl Slovenska odmieta účasť na štrajku zamestnancov školstva. „Je to osobný postoj a nezdá sa to byť postoj katolíckeho učiteľa alebo vychovávateľa - odísť od detí, aby mi zvýšili plat... Potom sa k nim vrátim. Každý z nás je slobodný a môže sa rozhodnúť pre iné povolanie, kde bude určite lepšie platený. A žiaľ, mnohí i musia opustiť naše krásne povolanie pre jeho materiálnu mizériu,“ upozornil prezident združenia Ján Horecký a vyzval, aby sa z detí nerobili rukojemníci.
Ale napríklad aj na Pedagogickej a sociálnej akadémii (PaSA) v Turčianskych Tepliciach sa počas štrajku 13. septembra bude učiť. Za zapojenie totiž hlasovalo len 27 zamestnancov. Dôvodom má byť veľká nedôvera hlavne zo strany nepedagogických zamestnancov, nakoľko sa všade hovorí iba o učiteľoch. Pritom nielen učitelia pracujú v školstve a chod školy a školských zariadení závisí predovšetkým od nepedagogických pracovníkov.
Priemerná mzda 530 eur
"Ľudia to zobrali veľmi vážne, čo sme aj očakávali, lebo tá nespokojnosť hlavne v platovej otázke tam je, a najmä čo sa týka nepedagogických zamestnancov, lebo tam sú platy na hranici biedy," uviedol líder odborového zväzu Ondek. Odborári požadujú, aby platy odborných a pedagogických zamestnancov boli na úrovni 1,2- až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Reálne platy školských zamestnancov by v roku 2013 mali podľa odborárov porásť minimálne o 10 percent. Aj Nové školské odbory podľa svojho predsedu Ľudovíta Sebelédiho bojujú predovšetkým za platy. "Podľa nás sú najdôležitejšie platy pre učiteľov, lebo tie učiteľov stavajú do pozície ekonomicky závislých, ktorí musia v poobedňajších hodinách pracovať v inej práci a nemôžu sa na 100 percent venovať tomu, čo majú radi," povedal Sebelédi.
Nedôstojné pracovné podmienky
Rozpadnuté kabinety, triedy a telocvične sú v katastrofálnom stave. Požiadavky zamestnancov v školstve preto smerujú aj k navýšeniu financií napríklad na opravy. Mnoho zariadení je skutočne v dezolátnom stave a nemajú kde zobrať peniaze na to, aby sa opravili. Pritom pokiaľ sa neurobí v zariadení oprava, nevymenia sa okná, nemá ako šetriť na energiách.
Minister školstva Dušan Čaplovič pevne verí, že do rezortu pôjde na budúci rok viac peňazí, ako zatiaľ obsahuje návrh štátneho rozpočtu. Podľa návrhu by malo ísť na školstvo 14,18 percenta verejných výdavkov. Podľa Čaploviča ide zatiaľ len o návrh, v ktorom ešte nie sú zarátané priority, ktorými sú v jeho rezorte platy učiteľov, zabezpečenie sociálnych štipendií vysokoškolákov, ako aj veda a výskum. "V minulosti veľmi poklesli prostriedky na vedu a výskum, lebo sa presunuli na ministerstvo financií a teraz hľadáme aj v tejto oblasti možnosti, ako to posilniť," povedal Čaplovič.
Ohrození
Podľa dostupných informácií dnes v školách učí asi 76 tisíc pedagógov z toho až 6747 je v dôchodkovom veku. Priemerný vek učiteľského zboru sa pohybuje nad hranicou 40 rokov. Prevláda ženský kolektív, podiel pracujúcich mužov v školstve je 10-15 %. Od roku 2000 do roku 2009, v rámci "racionalizácie " nútene opustilo školy až 14000 pedagógov. Úrady práce z celej republiky hlásia, že o prácu učiteľa jednoducho nie je záujem. Nečudo, veď učitelia sú vystavení tak silnému stresu, že tzv. "syndróm vyhorenia" u nich nastáva oveľa skôr než v iných profesiách. Dokonca učitelia zomierajú skôr kvôli slabej zdravotnej starostlivosti, vysokému stresu, prepracovanosti, depresii.
