KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE – Aktivity lídra Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Mariána Kotlebu, ktoré smerujú k získaniu časti pozemkov, na ktorých stojí rómska osada v obci Krásnohorské Podhradie do vlastníctva, označujú miestni Rómovia za účelové a majú podľa nich slúžiť len politickým cieľom Kotelbu.
„Ak sem Kotleba príde a bude provokovať, neručíme za to, v akom stave odíde,“ vyhlásili Rómovia z Krásnohorského Podhradia, ktorých Kotleba po zničujúcom požiari hradu Krásna Hôrka 10. marca označil za zodpovedných za poškodenie národnej kultúrnej pamiatky.
„Všetky jeho kroky vykazujú znaky šírenia rasovej neznášanlivosti, preto naňho podávame trestné oznámenie,“ uviedol vajda z miestnej osady Ľudovít Gunár. Dodal, že nechápe, ako mohol pôvodný majiteľ pozemkov Štefan Szanislo tieto pozemky jednoducho darovať.
„Ak sa ich chcel zbaviť, prečo ich nedaroval nám, alebo nepreviedol na obec?“ doplnil Gunár. Zdôraznil, že Rómovia chceli už v minulosti tieto pozemky odkúpiť, ale vždy to stroskotalo na rozhodnutí miestneho zastupiteľstva, alebo na tom, že sa nedohodli s majiteľmi. „Pritom by bolo jednoduché, keby tie pozemky od majiteľov odkúpil štát, alebo obec a my by sme im to potom splácali,“ prehlásil vajda. Zároveň sa len pousmial nad tým, že si Marián Kotleba nechal urobiť znalecký posudok, podľa ktorého meter štvorcový pozemkov má hodnotu 20 eur. „Veď podľa dokumentov sú tu trávnaté plochy, sú asi trochu drahé,“ doplnil Gunár.
Miestni Rómovia sú zo vzniknutej situácia nervózni a neskrývajú obavy. „Teraz tu majú prísť buldozéry a zrovnať osadu so zemou? Veď my sme si príbytky budovali vlastnými rukami a tiež majú svoju hodnotu,“ hovorili.
Je možné, že Kotleba si príde pozrieť v piatok 27. apríla svoj pozemok v Krásnohorskom Podhradí pod hradom Krásna Hôrka, ktorý dostal do daru. Dnes to uviedol člen predsedníctva ĽS NS a Kotlebov realitný poradca Miroslav Belička. Kotleba môže pozemok užívať od dnešného dňa od 15.00 h, pravdepodobne teda bol podaný takzvaný zrýchlený vklad na kataster nehnuteľností.
Pozemok je vedený ako trvalý trávnatý porast. Majiteľ sa podľa Beličku bude snažiť zosynchronizovať faktický stav so stavom právnym, ktorým je trávnatý porast. Pozemok má približne 840 metrov štvorcových a stojí na nich asi 70 domov s približne 300 obyvateľmi. Podľa právnikov likvidácia nelegálnych stavieb na pozemku je podmienená rozhodnutím súdu.
„Za touto nešťastnou náhodou boli dvaja maloletí Rómovia, ale zároveň je pravda, že tieto deti pochádzajú zo slušných rómskych rodín, ktorých teraz majoritná spoločnosť nazýva integrovaní Rómovia, čo znamená, že chodia pravidelne do školy, ich rodičia riadne pracujú, rodiny majú vlastné bývanie, jednoducho žijú ako každý občan v našej spoločnosti," vyhlásil v tejto súvislosti rómsky poslanec zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK) Gejza Milko. Dodal, že súčasní podhradní páni – starostovia pravdepodobne pozabudli, že sa treba starať o okolie celej obce a tým aj hradu, nielen o okolie svojho domu a ulice.
„Chcem tým poukázať, že v iných obciach to starostovia vedia, len pod historickou pamiatkou Krásna Hôrka dodnes žiaden starosta neriešil bývanie v rómskej osade,“ doplnil a jedným dychom dodal, že nie je dobré, že toto nešťastie opäť rozvírilo negatívne nálady medzi majoritnou spoločnosťou a rómskym etnikom.
Zástupca starostu obce Krásnohorské Podhradie Štefan Kun v reakcii povedal, že Milko by nemal riešiť problémy, ktorým nerozumie. „V rómskej osade je asi 200 čiernych stavieb, pričom nejde o žiadne chatrče, ale o murované stavby. Žije tam 800 ľudí. Rómovia už v našej obci nie sú menšinou a my ich berieme rovnako ako Nerómov,“ povedal Kun. Dodal, že len napríklad vlani im obec zabezpečila prípojku vody v celkovom náklade asi 25.000 eur a v najbližšom období sa pripravuje výstavba cesty k osade v náklade 670.000 eur. „Ponúkali sme im odpredaj pozemkov, na ktorých majú postavené svoje domy za 0,70 eur za meter štvorcový, ale na túto ponuku Rómovia neragovali,“ dodal Kun.
Predseda KSK Zdenko Trebuľa vyhlásil, že mu je ľúto, že sa celý problém niektorí ľudia snažia zneužiť na šírenie rasistických názorov. „Toto nebol problém farby pleti, ale nerozvážnosti detí. Bohužiaľ k tomu prispeli aj rôzne televízie v snahe nájsť senzáciu. Treba však riešiť problém, nie vyvolávať agresivitu,“ povedal Trebuľa.