(Zdroj: SITA)
BRATISLAVA – Aj v roku 2011 Slovenskom zatriasli udalosti, ktoré viedli k odhaleniu viacerých škandálov, rovnako nás dostali na titulky zahraničných médií. Prinášame vám ich prehľad.
Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka
Nekonečná voľba generálneho prokurátora
Hneď v úvode roka sa zmietala vládna koalícia v kríze. Politické turbulencie spôsobila jej nejednotnosť, keď sa nedokázala zhodnúť na spoločnom kandidátovi na nástupcu generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Voľby s kandidátmi koalície i opozície sa opakovali niekoľkokrát, pričom premiérka Iveta Radičová odmietala opätovné zvolenie Trnku. Nedôvera vyvrcholila kontrolovaním a fotografovaním hlasovacích lístkov pri tajnej voľbe, čo napadol Smer na ústavnom súde. Parlament nakoniec 17. júna 2011 zvolil v tajnej voľbe kandidáta koaličných strán Jozefa Čentéša. Prezident Ivan Gašparovič ho však doposiaľ za generálneho prokurátora nevymenoval.
Jaromír Ruda
Deaflympijská fraška
Namiesto zviditeľnenia na športovom poli zažilo Slovensko vo februári medzinárodnú hanbu. Šéf deaflympijského výboru Jaromír Ruda mal spreneveriť spolu s ďalšími organizátormi podujatia viac ako 10 miliónov eur od sponzorov. Tieto peniaze mal použiť aj na rekonštrukciu štadiónov v Poprade a Kežmarku. Aj keď už mnohí športovci dorazili do Vysokých Tatier, olympiáda nepočujúcich sa nakoniec nekonala. Polícia Rudu zadržala v polovici februára, keď sa na hraničnom priechode v Rusovciach pokúsil opustiť krajinu. Vyšetrovateľ ho obvinil z trestného činu podvodu, pričom v auguste jeho obvinenie rozšíril o ďalších 11 skutkov. Rudu okresný súd odsúdil na 13 rokov odňatia slobody.
Mikuláš Vareha
Varehov údajný megapodvod
Podľa ministra vnútra Daniela Lipšica ide o jeden z najväčších daňových podvodov na Slovensku. Podnikateľské aktivity Mikuláša Varehu siahajú do najrozličnejších odvetví – od obchodovania s lykožrútmi, cez hnojivá až po nepovolenú stavebnú činnosť. Vareha uzatváral fiktívne obchody medzi desiatkami firiem, ktoré vlastnil. V súčasnosti je „Pán Zemplína“ vo väzbe, keďže ho stíhajú za daňové úniky. Neskôr obvinenie rozšírili o ďalšie delikty, ktoré v súčasnosti siahajú až do výšky 40 miliónov eur.
Mikuláš Dzurinda spolu s Ondrejom Ščurkom na budapeštianskom maratóne
Kauza košických daňovákov
Prenájom budovy pre daňové orgány v Košiciach vyvolal v rámci samotného SDKÚ v apríli značné nezhody. Daňové riaditeľstvo SR totiž rozhodlo o tom, že prenájme budovy pre daňové orgány v Košiciach so spoločnosťou Nitra Invest, s. r. o., ktorú vlastní predseda okresnej organizácie SDKÚ Ondrej Ščurka. Podľa Smeru malo daňové riaditeľstvo Ščurkovej firme za päť rokov zaplatiť 6,6 milióna eur. Opozícia to označila za stranícky klientelizmus a Robert Fico dokonca za túto kauzu žiadal Radičovej hlavu. Tá chcela, aby šéf daňovákov Miroslav Mikulčík prijal politickú zodpovednosť, čo však odmietol šéf rezortu financií Ivan Mikloš, ktorý ho do funkcie nominoval. Mikulčík sa napokon svojej funkcie vzdal sám po tom, ako Radičová straníckemu šéfovi Mikulášovi Dzurindovi povedala, že zvažuje svoje zotrvanie na poste predsedníčky vlády.
Jaroslav Spišiak
Pretekár Spišiak
Policajný prezident Jaroslav Spišiak sa v júli rozhodne nevyznamenal. Jeho podriadení ho načapali na juhu Slovenska, ako sa medzi obcami Bajč a Pribeta rútil 128 km/h, pričom maximálna povolená rýchlosť v tomto úseku je 90 km/h. Voči svojmu prehrešku sa postavil ako správny chlap a z júlovej výplaty si nechal strhnúť 120 eur. Okrem toho mal prísť aj o výročnú odmenu. Na ospravedlnenie mu nepomohol ani fakt, že sa ponáhľal za rodičmi do obce, ktorú postihla veterná smršť.
Martin Novotný
Kauza Osrblie
Úplatkárska kauza z júla 2011 zasiahla aj najbližšie okolie premiérky. Jej exporadcu Martina Novotného polícia obvinila z nepriamej korupcie v súvislosti s poskytnutím dotácie na dostavbu biatlonového areálu v Osrblí, štátnu dotáciu premiérka stopla. Pri policajnej akcii zadržali podozrivých pri preberaní 30-tisíc eur. Z celkovej dotácie 1,6 milióna eur si Novotný a ďalší ľudia z korupcie nárokovali 10 %. Na dostavbu malo dať milión eur ministerstvo školstva, 300-tisíc eur ministerstvo financií a rovnaký diel aj premiérka zo svojej rezervy. Biatlonové Majstrovstvá Európy do 26 rokov v Osrblí začínajú o mesiac a aktéri úplatkárskej kauzy sú už pritom na slobode.
Iveta Radičová tesne po tom, čo poslanci vyslovili nedôveru vláde
(Zdroj: SITA)
Pád vlády a euroval
Pád vlády možno rozhodne označiť za najzávažnejšiu politickú udalosť roka 2011, ktorá ovplyvnila aj ďalšie dianie na Slovensku. Hlasovanie o vyslovení dôvery vláde získalo na dôležitosti aj tým, že bolo spojené s hlasovaním o eurovale. SaS celé mesiace odmietalo navýšenie záchranného balíka, čo Slovensko dostalo na titulky svetových médií. "Čisté svedomie voči našim deťom je dôležitejšie,“ tvrdil v tom čase šéf SaS Richard Sulík. Premiérka sa napriek tomu nádejala, že spojené hlasovanie donúti liberálov nakoniec ustúpiť. Nestalo sa tak, za dôveru vláde hlasovalo 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Národná rada v tom istom týždni nakoniec navýšenie eurovalu schválila s pomocou opozičného Smeru. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a parlament rozhodol, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
Platinové sitká
Ani vláda Ivety Radičovej sa nevyhla škandálu obrovských rozmerov pripomínajúceho nástenkový tender. Nevýhodný predaj platinových sitiek súkromnej firme podnikateľovi blízkemu SDKÚ za zlomok skutočnej ceny je toho jasným dôkazom. Správa štátnych hmotných rezerv predala sitká v hodnote takmer 2,5 milióna eur len za 667-tisíc, pričom tak krajinu pripravila o 1,8 milióna eur. Víťazom verejnej súťaže, ktorá prebehla prostredníctvom elektronickej aukcie a objavila sa len na internetovej stránke úradu, sa stala firma Heneken. Jej majiteľom je len 27-ročný Michal Hudoba. Ten kandidoval za SDKÚ v parlamentných voľbách v roku 2006. SŠHR viedla do prevalenia kauzy Eva Hrinková, vedúca úradu vlády z čias druhej Dzurindovej vlády. V novembri ukončil ÚV prvú kontrolu, v kauze prišiel k zisteniu, že aukcia nebola úplne v poriadku a došlo k porušeniu zákona.
Ľubomír Galko
(Zdroj: SITA)
Odpočúvanie u Galka
Jednou z najdiskutovanejších káuz roka, ktorá odštartovala vynáranie sa zaujímavých prepisov rozhovorov na verejnosti, je odpočúvanie viacerých novinárov ako aj šéfa TA3 Michala Gučíka Vojenským obranným spravodajstvom so súhlasom súdu. Odpočúvaní novinári sa podľa VOS mali podieľať na úniku citlivých informácií z prostredia MO, šéf TA3 Gučík bol spájaný s ekonomickou trestnou činnosťou. Premiérka Iveta Radičová praktiky na ministerstve obrany odsúdila a exministra Ľubomíra Galka odvolala. O svoj post tak prišiel v neobvykle krátkom čase – len dva dni po prevalení kauzy. Zároveň sa však bráni a tvrdí, že odpočúvanie prebehlo legálne a pravý dôvod jeho odstránenia z funkcie treba hľadať v jeho snahe odhaľovať korupciu na ministerstve – mal naraziť na významné dôkazy pri tendri na systém Mokys z čias ministrovania SDKÚ. Rezort obrany do predčasných volieb vedie premiérka.
Marián Kollár v parlamente
(Zdroj: SITA)
Štrajk lekárov
Lekári koncom novembra ukázali nebývalú odhodlanosť a silu. Po tom, čo sa predstavitelia Lekárskeho odborového združenia nedohodli s vládou na riešení ich požiadaviek, sa asi 1200 lekárov rozhodlo, že k 1. decembru odídu z nemocníc. Vláda tak bola nútená vyhlásiť núdzový stav pre 13 obvodov, v ktorých bolo možné uložiť lekárom tzv. pracovnú povinnosť. Ani tým však nedokázala zabezpečiť dostatočné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, mnohí lekári sa totiž nechali vypísať na PN, prípadne si neprevzali rozhodnutie o pracovnej povinnosti. K dohode LOZ s vládou napokon došlo po týždni. Vláda a LOZ podpísali spoločné memorandum, odborári však neboli spokojní a 10. decembra vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Po tom, ako prezident podpísal novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši niektoré požiadavky vznesené LOZ - zvýšenie platov lekárov v slovenských nemocniciach a definitívne zrušenie transformácie zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, LOZ štrajkovú pohotovosť zrušilo.
