Dr. Gustáv Husák
V Divadle Aréna sa uskutoční 23. októbra 2006 premiéra inscenácie s názvom Dr. Gustáv Husák Väzeň prezidentov, prezident väzňov. Táto inscenácia je pokračovaním koncepcie, v ktorej sa v Divadle Aréna predstavujú osobnosti našej histórie. Prvou osobnosťou, dodnes kontroverznou, bol Jozef Tiso. Ocenenia a úspešnosť tejto inscenácie nás utvrdili v tom, že je to dobrá cesta a divákov tento dialóg s históriou zaujíma.
Gustáv Husák je posledným prezidentom socialistického Československa. V jeho živote sú však mnohé peripetie a udalosti, ktoré významne ovplyvnili vývoj Československa v minulosti.
Gustáv Husák sa narodil 10. 01. 1913 v malej dedinke Dúbravka. Priťahovalo ho komunistické hnutie. Nadobúdal presvedčenie, že len komunistická strana chce premenu spoločnosti uskutočniť komplexne a prostriedkami prinášajúcimi všeľudský pokrok. Ako 16-ročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, ešte ako študent bratislavskej právnickej fakulty, do KSČ (Komunistická strana Československa). V roku 1937 úspešne skončil štúdium na bratislavskej Komenského univerzite a onedlho získal doktorát práv. Gustáva Husáka 9. novembra 1940 „dodali“ spolu s asi 100 ďalšími komunistami do koncentračného tábora v Ilave. 28. novembra bol podmienečne prepustený a odovzdaný orgánom ÚŠB, ktoré ho previezli do Bratislavy. Keď 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Gustáv Husák sa spolu s ďalšími 600 komunistami a sympatizujúcimi ocitol opäť v Ilave. 22. mája 1942 bol zatknutý pracovníkom ÚŠB, pretože bol podozrivý z protištátnej činnosti. Gustáv Husák sa opäť dostal na slobodu, hoci celý prípad, ktorý mal súdne riešiť Krajský súd v Bratislave, ešte neuzavreli. V rokoch 1946 – 1950 pôsobil na čele Zboru povereníkov. V roku 1951 bol zatknutý, obvinený z buržoázneho nacionalizmu a v apríli 1954 bol odsúdený na doživotné väzenie. Ani pobyt vo väzení, z ktorého vyšiel až roku 1960, nezlomil jeho vieru v komunizmus. V 60-tych rokoch sa stal jednou z hlavných osobností reformného prúdu. Pretože si získal veľkú dôveru a podporu na Slovensku, vystriedal i na prianie Moskvy Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka KSČ. 29. mája 1975 sa stal Gustáv Husák prezidentom republiky. Na funkciu prezidenta republiky abdikoval v roku 1989 počas kontrarevolúcie vedenej západom podporovanej opozície. Zomrel 18. 11. 1991 v Bratislave.
Čo nútilo elegantného, inteligentného právnika byť na čele? Prečo dôležitý človek povojnového obdobia skončil vo väzení? Ale najmä – kto to bol? Čo sa skrývalo za jeho nepreniknuteľnou tvárou?
Tieto otázky si kladie inscenačný tím – autor hry Viliam Klimáček, dramaturg Martin Kubran a režisér Martin Čičvák. Na javisku budú Husákovia viacerí – Emil Horváth, Ján Gallovič, Marián Prevendarčík. Inscenácia je fascinujúcou konfrontáciou prejavov, dokumentov, ale najmä dialógu Husákov z rôznych historických období. Z dokumentov sú zrejmé fakty, ktoré sme nevedeli, alebo zabudli, no na život na Slovensku mali ďalekosiahly vplyv. Mágia divadelného priestoru vnáša do tohto dialógu prvky autentického zážitku ale i hodnotiaceho odstupu.
Nič z histórie nie je uzavretá kapitola. Všetky udalosti ovplyvňujú i život dnes. Je dôležité poznať motívy konania ľudí, ktorí rozhodli o našom živote.
Gustáv Husák sa narodil 10. 01. 1913 v malej dedinke Dúbravka. Priťahovalo ho komunistické hnutie. Nadobúdal presvedčenie, že len komunistická strana chce premenu spoločnosti uskutočniť komplexne a prostriedkami prinášajúcimi všeľudský pokrok. Ako 16-ročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, ešte ako študent bratislavskej právnickej fakulty, do KSČ (Komunistická strana Československa). V roku 1937 úspešne skončil štúdium na bratislavskej Komenského univerzite a onedlho získal doktorát práv. Gustáva Husáka 9. novembra 1940 „dodali“ spolu s asi 100 ďalšími komunistami do koncentračného tábora v Ilave. 28. novembra bol podmienečne prepustený a odovzdaný orgánom ÚŠB, ktoré ho previezli do Bratislavy. Keď 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Gustáv Husák sa spolu s ďalšími 600 komunistami a sympatizujúcimi ocitol opäť v Ilave. 22. mája 1942 bol zatknutý pracovníkom ÚŠB, pretože bol podozrivý z protištátnej činnosti. Gustáv Husák sa opäť dostal na slobodu, hoci celý prípad, ktorý mal súdne riešiť Krajský súd v Bratislave, ešte neuzavreli. V rokoch 1946 – 1950 pôsobil na čele Zboru povereníkov. V roku 1951 bol zatknutý, obvinený z buržoázneho nacionalizmu a v apríli 1954 bol odsúdený na doživotné väzenie. Ani pobyt vo väzení, z ktorého vyšiel až roku 1960, nezlomil jeho vieru v komunizmus. V 60-tych rokoch sa stal jednou z hlavných osobností reformného prúdu. Pretože si získal veľkú dôveru a podporu na Slovensku, vystriedal i na prianie Moskvy Alexandra Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka KSČ. 29. mája 1975 sa stal Gustáv Husák prezidentom republiky. Na funkciu prezidenta republiky abdikoval v roku 1989 počas kontrarevolúcie vedenej západom podporovanej opozície. Zomrel 18. 11. 1991 v Bratislave.
Čo nútilo elegantného, inteligentného právnika byť na čele? Prečo dôležitý človek povojnového obdobia skončil vo väzení? Ale najmä – kto to bol? Čo sa skrývalo za jeho nepreniknuteľnou tvárou?
Tieto otázky si kladie inscenačný tím – autor hry Viliam Klimáček, dramaturg Martin Kubran a režisér Martin Čičvák. Na javisku budú Husákovia viacerí – Emil Horváth, Ján Gallovič, Marián Prevendarčík. Inscenácia je fascinujúcou konfrontáciou prejavov, dokumentov, ale najmä dialógu Husákov z rôznych historických období. Z dokumentov sú zrejmé fakty, ktoré sme nevedeli, alebo zabudli, no na život na Slovensku mali ďalekosiahly vplyv. Mágia divadelného priestoru vnáša do tohto dialógu prvky autentického zážitku ale i hodnotiaceho odstupu.
Nič z histórie nie je uzavretá kapitola. Všetky udalosti ovplyvňujú i život dnes. Je dôležité poznať motívy konania ľudí, ktorí rozhodli o našom živote.
