Takt to vyzerá v budove cez víkendy
BRATISLAVA – Jedno z nových obchodných centier v Bratislave sa stretáva s problémami. Rekonštrukcia, ktorú začali ešte minulý rok, vyvoláva špekulácie, či za ňou nestoja problémy so statikou budovy. Developer to vylučuje. Jeho argumenty však vyvolávajú pochybnosti. Tvrdí, že bude vyrábať slnečnú elektrinu nonstop aj v noci, kedy to nie je fyzicky možné.
Viacerí čitatelia, ktorí pracujú v administratívnom centre Apollo BC II sa nám ozvali s tým, že majú obavy o svoju bezpečnosť. V budove, ktorá bola skolaudovaná iba pred tromi rokmi totiž prebieha rekonštrukcia, ktorou spevňujú jej konštrukciu. Čitateľ nám poslal aj fotografie, na ktorých je vidieť trhliny v stropných doskách a konštrukcie podopierajúce stropy.
Developer však rázne popiera akékoľvek zatajovanie problémov so statikou a ubezpečuje ľudí, že rekonštrukcia je výlučne vecou zaťaženia slnečnými panelmi. „Naše riešenie pripravovala skupina nezávislých statikov a nimi naprojektované riešenie schvaľoval v rámci stavebného konania príslušný stavebný úrad. Strop bude prenášať zaťaženia od technológie fotovoltaických panelov stropných dosiek a podľa statickej schémy sú teda potrebné úpravy na stropných doskách pod spomenutými nadzemnými podlažiami, čo logicky vysvetľuje nutnosť zosilnenia stropov na viacerých podlažiach,“ reagoval hovorca spoločnosti HB Reavis Roman Karabelli.
Podľa odborníka na statiku Vladimíra Kohúta však kvôli zaťaženiu strechy nie sú potrebné také masívne úpravy. „Priťažením strechy sú dotknuté len tie konštrukcie, ktoré sú potrebné na to, aby toto priťaženie preniesli do základov objektu. Stropy v spodných podlažiach sa na prenose priťaženia určite nepodieľajú, čiže ak budovu priťažím, zosilňujem iba stĺpy nižších podlaží, stropov sa nemusí ani dotknúť,“ povedal nám.
Navyše podľa údajov, ktoré nám poskytol developer, vyplýva, že zaťaženie panelov na jednu strechu by malo byť približne dva a pol tony. Preto statik argument, že rekonštrukcia sa týka práve osadenia panelov, považuje za zvláštny. Kohút totiž tvrdí, že v tomto prípade predstavuje osadenie panelov menšie zaťaženie, ako je normou stanovená rezerva pri hmotnosti napadaného čerstvého snehu v zime. „Napríklad pri najjednoduchšom module nosného systému 6x6 m a umiestnení tohto prídavného zaťaženia (2 500 kg) v rámci jedného pola to predstavuje plošné priťaženie cca 70 kg na 1 m štvorcový. V Bratislave sa podľa platnej normy uvažuje so zaťažením snehom 100 kg/1m2,“ dodáva Kohút.
Hovorca developera však tvrdí, že projekt mu pripravovali renomovaní odborníci. „Naše riešenie pripravovala skupina nezávislých statikov a nimi naprojektované riešenie schvaľoval v rámci stavebného konania príslušný stavebný úrad,“ uviedol Karabelli. Keď sme sa pýtali na to, koľko elektriny plánuje developer slnečnými panelmi vyrobiť, Karabelli tvrdil, že to bude vyše 1,2 milióna KWh za rok. Ak si však jednoduchým výpočtom pozriete, koľko hodín denne plánujú vyrábať elektrinu, výsledok je zarážajúci.
Pri celkovom výkone 140 KW, ktorý developer potvrdil, totiž vyplýva, že by chceli vyrábať elektrinu 24 hodín denne, 365 dní v roku, čo je podľa odborníkov nemožné. Nedá sa totiž vyrábať cez noc ani pri zlých poveternostných podmienkach.
Developer však rázne popiera akékoľvek zatajovanie problémov so statikou a ubezpečuje ľudí, že rekonštrukcia je výlučne vecou zaťaženia slnečnými panelmi. „Naše riešenie pripravovala skupina nezávislých statikov a nimi naprojektované riešenie schvaľoval v rámci stavebného konania príslušný stavebný úrad. Strop bude prenášať zaťaženia od technológie fotovoltaických panelov stropných dosiek a podľa statickej schémy sú teda potrebné úpravy na stropných doskách pod spomenutými nadzemnými podlažiami, čo logicky vysvetľuje nutnosť zosilnenia stropov na viacerých podlažiach,“ reagoval hovorca spoločnosti HB Reavis Roman Karabelli.
Podľa odborníka na statiku Vladimíra Kohúta však kvôli zaťaženiu strechy nie sú potrebné také masívne úpravy. „Priťažením strechy sú dotknuté len tie konštrukcie, ktoré sú potrebné na to, aby toto priťaženie preniesli do základov objektu. Stropy v spodných podlažiach sa na prenose priťaženia určite nepodieľajú, čiže ak budovu priťažím, zosilňujem iba stĺpy nižších podlaží, stropov sa nemusí ani dotknúť,“ povedal nám.
Navyše podľa údajov, ktoré nám poskytol developer, vyplýva, že zaťaženie panelov na jednu strechu by malo byť približne dva a pol tony. Preto statik argument, že rekonštrukcia sa týka práve osadenia panelov, považuje za zvláštny. Kohút totiž tvrdí, že v tomto prípade predstavuje osadenie panelov menšie zaťaženie, ako je normou stanovená rezerva pri hmotnosti napadaného čerstvého snehu v zime. „Napríklad pri najjednoduchšom module nosného systému 6x6 m a umiestnení tohto prídavného zaťaženia (2 500 kg) v rámci jedného pola to predstavuje plošné priťaženie cca 70 kg na 1 m štvorcový. V Bratislave sa podľa platnej normy uvažuje so zaťažením snehom 100 kg/1m2,“ dodáva Kohút.
Hovorca developera však tvrdí, že projekt mu pripravovali renomovaní odborníci. „Naše riešenie pripravovala skupina nezávislých statikov a nimi naprojektované riešenie schvaľoval v rámci stavebného konania príslušný stavebný úrad,“ uviedol Karabelli. Keď sme sa pýtali na to, koľko elektriny plánuje developer slnečnými panelmi vyrobiť, Karabelli tvrdil, že to bude vyše 1,2 milióna KWh za rok. Ak si však jednoduchým výpočtom pozriete, koľko hodín denne plánujú vyrábať elektrinu, výsledok je zarážajúci.
Pri celkovom výkone 140 KW, ktorý developer potvrdil, totiž vyplýva, že by chceli vyrábať elektrinu 24 hodín denne, 365 dní v roku, čo je podľa odborníkov nemožné. Nedá sa totiž vyrábať cez noc ani pri zlých poveternostných podmienkach.
