Maďarský prezident podpisuje ústavu
BUDAPEŠŤ - Maďarský prezident Pál Schmitt dnes napoludnie v Sándorovom paláci v Budapešti podpísal novú ústavu.
Základný zákon, ktorý parlament schválil 18. apríla, je mnohými považovaný za kontroverzný, najmä kvôli nacionalistickým prvkom, sporným formuláciám a zásahom do justičného systému.
Po slávnostnom prezidentovom podpise budú nasledovať oslavy nového základného zákona v celej krajine, ako aj v rumunskom meste Kluž, kde žije silná maďarská menšina. Ako napísala maďarská agentúra MTI, cena osláv sa vyšplhá na viac ako 500.000 eur.
Maďarskí poslanci novú ústavu, ktorá od 1. januára budúceho roka nahradí základný zákon krajiny z roku 1949, schválili pred týždňom. Prijatá bola len hlasmi konzervatívnej strany premiéra Viktora Orbána Zväz mladých demokratov - Maďarský občiansky zväz (Fidesz), ktorá má v zákonodarnom zbore potrebnú dvojtretinovú väčšinu.
Nová ústava sa odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, vlasť, kresťanstvo, rodinu, česť a národnú hrdosť. Preambula nesie názov Národná konfesia a začína textom maďarskej hymny "Bože, žehnaj Maďarovi". Opozícia a nezávislí pozorovatelia označujú tón tohto textu za sentimentálny a nacionalistický. Ústava mení oficiálny názov krajiny z doterajšieho Maďarská republika na Maďarsko.
Dokument podľa kritikov komplikuje možnosť meniť niektoré zákony, napríklad o daniach alebo dôchodkoch, pretože ich novelizácia bude teraz ústavne podmienená dvojtretinovou väčšinou. Zakazuje taktiež konanie referenda o ústavných zmenách. Všeobecne pre platnosť referenda je stanovená päťdesiatpercentná účasť oprávnených voličov.
Ústava nepredpokladá homosexuálne manželstvo, pretože pojem manželstvo vysvetľuje ako zväzok medzi mužom a ženou. Kritizovaný je tiež možný protiinterrupčný výklad textu, pretože sa tu spomína ochrana plodu od počatia.
Maďarsko podľa nového znenia základného zákona nesie zodpovednosť za osudy zahraničných Maďarov, ktorých žije mimo jeho hranice asi päť miliónov. Okrem iného v Rumunsku, na Slovensku a v ďalších krajinách.
Na slovensku vyvolala maďarská ústava vlnu kritiky. Slovenská diplomacia varovala pred prípadnou snahou priznať polmiliónovej maďarskej menšine v krajine kolektívne práva, opozícia sa dokonca netají obavami o územnú celistvosť štátu.
Premiér Orbán všetky kritiky novej podoby základného zákona odmieta. Podľa neho ten doterajší nie je ústavou Maďarska, pretože bol koncipovaný ešte za komunizmu podľa sovietskeho vzoru a nezodpovedá 21. storočiu.
Po slávnostnom prezidentovom podpise budú nasledovať oslavy nového základného zákona v celej krajine, ako aj v rumunskom meste Kluž, kde žije silná maďarská menšina. Ako napísala maďarská agentúra MTI, cena osláv sa vyšplhá na viac ako 500.000 eur.
Maďarskí poslanci novú ústavu, ktorá od 1. januára budúceho roka nahradí základný zákon krajiny z roku 1949, schválili pred týždňom. Prijatá bola len hlasmi konzervatívnej strany premiéra Viktora Orbána Zväz mladých demokratov - Maďarský občiansky zväz (Fidesz), ktorá má v zákonodarnom zbore potrebnú dvojtretinovú väčšinu.
Nová ústava sa odvoláva na Boha, svätoštefanskú korunu, vlasť, kresťanstvo, rodinu, česť a národnú hrdosť. Preambula nesie názov Národná konfesia a začína textom maďarskej hymny "Bože, žehnaj Maďarovi". Opozícia a nezávislí pozorovatelia označujú tón tohto textu za sentimentálny a nacionalistický. Ústava mení oficiálny názov krajiny z doterajšieho Maďarská republika na Maďarsko.
Dokument podľa kritikov komplikuje možnosť meniť niektoré zákony, napríklad o daniach alebo dôchodkoch, pretože ich novelizácia bude teraz ústavne podmienená dvojtretinovou väčšinou. Zakazuje taktiež konanie referenda o ústavných zmenách. Všeobecne pre platnosť referenda je stanovená päťdesiatpercentná účasť oprávnených voličov.
Ústava nepredpokladá homosexuálne manželstvo, pretože pojem manželstvo vysvetľuje ako zväzok medzi mužom a ženou. Kritizovaný je tiež možný protiinterrupčný výklad textu, pretože sa tu spomína ochrana plodu od počatia.
Maďarsko podľa nového znenia základného zákona nesie zodpovednosť za osudy zahraničných Maďarov, ktorých žije mimo jeho hranice asi päť miliónov. Okrem iného v Rumunsku, na Slovensku a v ďalších krajinách.
Na slovensku vyvolala maďarská ústava vlnu kritiky. Slovenská diplomacia varovala pred prípadnou snahou priznať polmiliónovej maďarskej menšine v krajine kolektívne práva, opozícia sa dokonca netají obavami o územnú celistvosť štátu.
Premiér Orbán všetky kritiky novej podoby základného zákona odmieta. Podľa neho ten doterajší nie je ústavou Maďarska, pretože bol koncipovaný ešte za komunizmu podľa sovietskeho vzoru a nezodpovedá 21. storočiu.
