BRUSEL – Brusel dnes očakáva protesty a tým najväčším by mala byť študentská akcia pod heslom "Revolúcia hranolčekov". Zrejme však neprekonajú tie januárové, vtedy proti „nezodpovednosti politických lídrov“ protestovalo 34 tisíc ľudí.
V ostatných mestách pripomínajú skôr tragikomické chápanie súčasného stavu. V Gente sa má na námestí symbolicky vyzliecť 249 ľudí, v Leuvene budú rozdávať hranolky zadarmo a vo valónskom Louvain-la-Neuve má byť pivná slávnosť.
Belgičania mali voľby 13. júna minulého roku a odvtedy čakajú na vytvorenie vlády. Dnes vyrovnali svetový rekord. V Iraku sa to vlani podarilo presne za rovnaký čas, od piatku tak Belgicko bude už na čele rebríčka.
Zmena by mohla prísť, len ak by sa narýchlo podarila dohoda vo veciach, bez ktorých si strany nedokážu predstaviť účasť vo vláde. Zázraku však už neveria médiá, experti ani obyvatelia a podľa vyjadrení pomaly už ani samotní politici.
V požiadavkách vedie víťazná Nová flámska aliancia (N-VA) Barta De Wevera, ktorá žiada presun mnohých právomocí z federálnej úrovne na regionálnu. Zástupcovia Flámska chcú robiť čoraz viac vecí vlastným spôsobom, kým frankofónna časť krajiny trvá na spoločnej politike. De Wever sa netají cieľom oddeliť Flámsko od Valónska, ostatné strany zväčša deklarovali snahu o pokračovanie terajšieho zväzku.
Problémom je aj samotný štatút regiónu okolo Bruselu, ktorý leží vo flámskej časti, ale je zväčša obývaný Valónmi. Bruselský región mal problémy s legálnym zaradením aj počas volieb. Bol jedinou oblasťou, kde si mohli voliči vyberať medzi frankofónnymi a flámskymi stranami, takáto možnosť je však protiústavná.
Vyriešiť problém sa nepodarilo už piatim kráľovským vyjednávačom, označovaných aj ako kráľovský "klarifikátor" či "preformatér". V súčasnosti vyjednáva v mene kráľa Didier Reynders z frankofónnej liberálnej strany Reformné hnutie (MR), v stredu dostal čas na vyjednávania do 1. marca. Ak nebude úspešný, kráľ začne zvažovať nové voľby, keď všetky doterajšie pokusy vymaniť sa z politického patu zlyhali.
Krajinu tak vedie dosluhujúca vláda premiéra Yvesa Leterma. Okrem bežných povinností bez vážnejších ťažkostí zvládla predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhom polroku 2010. Teraz získala od kráľa aj poverenie zostaviť rozpočet pre tento rok. Leterme musí šetriť už aj preto, že verejný dlh krajiny patrí medzi najvyššie v Európe, dosahuje takmer 100 percent HDP.
