Milan Krenželak sa videl so švagrinou Janou (33) a jej sestrou Annou (39 -vpravo) prvý raz v živote, no neváhal ani chvíľu poskytnúť im na nejaký čas strechu nad hlavou.
KOŠICE - „Skončila sa už vojna? Ideme domov?!“ na tieto opakované otázky troch izraelských detí sa ich strýkovi z Košíc hľadá odpoveď len veľmi ťažko. Hoci 5-členná rodina z Haify mala šťastie v nešťastí, keď pred vybuchujúcimi bombami našla u príbuzných na Slovensku útočisko doslova v hodine dvanástej, domov ich to stále ťahá.
Smutno-šťastný príbeh dvoch žien z Izraela je o to silnejší, že Košičan Milan Krenželak (51) sa videl so svojou švagrinou, jej sestrou a ich deťmi „vďaka“ vojne prvý raz v živote! „Keď mi zrazu pred niekoľkými dňami zavolali, či môžu prísť, neváhal som ani chvíľu. S manželkou a synom (26) žijeme v štvorizbovom byte a pre príbuzných je tu miesta dosť. Verím, že u nás našli útočisko a pokoj,“ vraví Košičan, ktorý sa narodil na Ukrajine. Na východnom Slovensku, kde sa priženil, žije už 8 rokov.
Jeho brata to medzitým odvialo za láskou do Izraela. Jeho manželka Jana (33) teraz našla azyl u švagra, v ktorého dome sa už pár dní mieša ukrajinčina, hebrejčina i angličtina. „Nemohli sme tam zostať. Videli sme, ako rakety Hizballáhu úplne zničili dom v našom susedstve. Varovné sirény v Haife húkajú aj 12-krát za deň. Vtedy sa za niekoľko sekúnd treba rýchlo skryť do úkrytu. Museli sme byť neustále v strehu, spať obutí a oblečení,“ rozpráva Jana (33), ktorá do Košíc priviezla aj syna Antona (7) a dcéru Anastáziu (5). V Izraeli musela nechať muža Michaila, ktorý je ako vojak v zálohe pripravený brániť svoju domovinu.
Aj jej sestra Anna (39), ktorá na Slovensko ušla s dcérou Irinou (12), je teraz s ďalšími najbližšími príbuznými v Haife len v sporadickom kontakte. „Panuje tam peklo. Keď extrémisti zaútočia aj na Jeruzalem či Tel Aviv, vojna nebude mať konca.“ Ťažko to podľa nej znášajú najmä deti. V Košiciach sa cítia dobre, videli zoo, chodia na prechádzky mestom, našli si aj kamarátov. „Ale každé ráno sa zobúdzajú so strachom, či sa nerozozvučia sirény a pýtajú sa na to isté: či už je „po tom“... dodala nedobrovoľná vyhnankyňa Anna. Rodina môže byť bez víz na Slovensku legálne tri mesiace, čo bude ďalej, to nevedia.
Jeho brata to medzitým odvialo za láskou do Izraela. Jeho manželka Jana (33) teraz našla azyl u švagra, v ktorého dome sa už pár dní mieša ukrajinčina, hebrejčina i angličtina. „Nemohli sme tam zostať. Videli sme, ako rakety Hizballáhu úplne zničili dom v našom susedstve. Varovné sirény v Haife húkajú aj 12-krát za deň. Vtedy sa za niekoľko sekúnd treba rýchlo skryť do úkrytu. Museli sme byť neustále v strehu, spať obutí a oblečení,“ rozpráva Jana (33), ktorá do Košíc priviezla aj syna Antona (7) a dcéru Anastáziu (5). V Izraeli musela nechať muža Michaila, ktorý je ako vojak v zálohe pripravený brániť svoju domovinu.
Aj jej sestra Anna (39), ktorá na Slovensko ušla s dcérou Irinou (12), je teraz s ďalšími najbližšími príbuznými v Haife len v sporadickom kontakte. „Panuje tam peklo. Keď extrémisti zaútočia aj na Jeruzalem či Tel Aviv, vojna nebude mať konca.“ Ťažko to podľa nej znášajú najmä deti. V Košiciach sa cítia dobre, videli zoo, chodia na prechádzky mestom, našli si aj kamarátov. „Ale každé ráno sa zobúdzajú so strachom, či sa nerozozvučia sirény a pýtajú sa na to isté: či už je „po tom“... dodala nedobrovoľná vyhnankyňa Anna. Rodina môže byť bez víz na Slovensku legálne tri mesiace, čo bude ďalej, to nevedia.