Marián Kochanský v čase, keď s LOJZOM začínal.
BRATISLAVA - Smrťou Mariána Kochanského († 50), ktorý pred tromi týždňami podľahol rakovine žalúdka, zomrela aj kapela LOJZO. Náhly odchod prvého muža Ľudového orchestra jednoduchej zábavy obyvateľstva ukončil takmer 25-ročnú hudobnú kariéru siedmich nadšencov. Počas tohto obdobia odohrali takmer dve tisícky koncertov po celom svete. História jednej z najúspešnejších skupín slovenskej hudobnej scény sa začala písať v roku 1982.
„S Mariánom sme fidlikali už na vysokej škole. Keď vyhlásili spevácku súťaž, rozhodli sme sa prihlásiť. Bolo to v jednom školskom klube a nemali sme ani názov. Obe súťažné pesničky i názov kapely sme pomenovali LOJZO. Všetko, čo sme hrali, bolo LOJZO. A prečo nie? Tak nám to prischlo,“ spomína na prvé kroky kapely Jozef Štalmašek, ktorý spolu s Kochanským študoval na vysokej škole.
Zakrátko sa lojzovci spojili so skupinou Slovlik Boys a LOJZO dostal novú tvár. Formácia začínala v zložení Marián Kochanský, Jozef Štalmašek, Jozef Ciller, Ján Brzáč, František Mikurčík a Tomáš Fabor a o tri roky neskôr pribudol ešte Miroslav Lukáčik. „Každý z nás robil niečo iné. Marián pesničky a my zo Slovlik Boys zase úbor, v ktorom sme vystupovali. Vyčítali nám, vraj hanobíme robotnícku triedu,“ spomína Ciller.
Štýl hudby, ktorý bol dielom Kochanského, síce nemal so serióznym umením veľa spoločné, zato však zabával ľudí na celom Slovensku. „Bola to Marošova idea a chcel to robiť v takomto duchu. Nám sa to páčilo, a preto sme nemienili nič iné hrať. Chceli sme sa zabávať aj my. Naša hudba sa v tom čase nikde nehrávala,“ pochvaľuje si know-how Ciller. A tak sa začala bohatá kariéra kapely, ktorá vymyslela vlastný žáner, tzv. podlahový folk.
Zakrátko sa lojzovci spojili so skupinou Slovlik Boys a LOJZO dostal novú tvár. Formácia začínala v zložení Marián Kochanský, Jozef Štalmašek, Jozef Ciller, Ján Brzáč, František Mikurčík a Tomáš Fabor a o tri roky neskôr pribudol ešte Miroslav Lukáčik. „Každý z nás robil niečo iné. Marián pesničky a my zo Slovlik Boys zase úbor, v ktorom sme vystupovali. Vyčítali nám, vraj hanobíme robotnícku triedu,“ spomína Ciller.
Štýl hudby, ktorý bol dielom Kochanského, síce nemal so serióznym umením veľa spoločné, zato však zabával ľudí na celom Slovensku. „Bola to Marošova idea a chcel to robiť v takomto duchu. Nám sa to páčilo, a preto sme nemienili nič iné hrať. Chceli sme sa zabávať aj my. Naša hudba sa v tom čase nikde nehrávala,“ pochvaľuje si know-how Ciller. A tak sa začala bohatá kariéra kapely, ktorá vymyslela vlastný žáner, tzv. podlahový folk.