Ilustračné foto
BRATISLAVA - Prijatím eura v januári 2009 Slovensko zavŕšilo desaťročnú transformáciu a krajina, ktorú bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová svojho času nazvala "čiernou dierou v strede Európy", sa stala rešpektovaným európskym partnerom.
Slovenská ekonomická politika sa však opäť stala terčom podráždených reakcií z Bruselu a Berlína. Ich zdrojom tentokrát nie je "rodinkársky kapitalizmus" rokov deväťdesiatych, ale zotrvávanie Slovenska na princípoch, tvrdí v komentári zo stredy britský týždenník The Economist. Týždenník pripomína, že Slovensko sa nepripojilo k plánu finančnej podpory Grécku v sume 80 miliárd eur, ktorý vládna koalícia v Bratislave odmietla ako podporu morálneho hazardu.
The Economist si osobitne všíma výzvu predsedu slovenského parlamentu Richarda Sulíka, ktorý v komentári pre denník Hospodárske noviny tento mesiac vyzval na prípravu plánu „B“ pre návrat Slovenska ku korune. "Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku," napísal Sulík. "Spomínam si na to, ako "prísni strážcovia" eura cvičili (slovenských ministrov financií) Mikloša a Počiatka. Všetko to sme strpeli a potichu aj kvitovali v presvedčení, že sa staneme členmi spolku, v ktorom sa dodržiavajú pravidlá," cituje ďalej The Economist predsedu slovenského parlamentu.
Premiérka Iveta Radičová okamžite uistila európskych partnerov, že Slovensko zostáva oddané projektu spoločnej európskej meny. Nadšenie pre euro však rýchlo vyprcháva aj v jej vlastnej strane SDKÚ, ktorá bola motorom integračných ambícií krajiny, konštatuje týždenník. Vláda premiérky Radičovej síce súhlasila s účasťou krajiny na širšom mechanizme záruk jednotlivých členských štátov únie v sume 440 miliárd eur, zároveň však požaduje vytvorenie nových pravidiel štátnych bankrotov, v rámci ktorých by svoj diel zodpovednosti niesli aj súkromní investori.
Princípy slobodného trhu môžu byť nepríjemné, najmä keď ich ľudia začnú brať doslovne, uzatvára The Economist.
The Economist si osobitne všíma výzvu predsedu slovenského parlamentu Richarda Sulíka, ktorý v komentári pre denník Hospodárske noviny tento mesiac vyzval na prípravu plánu „B“ pre návrat Slovenska ku korune. "Keď už sme príliš malá krajina na to, aby sme výrazne ovplyvnili konanie Európskej únie, musíme aspoň chrániť hodnoty, ktoré vytvorili a tvoria ľudia žijúci na Slovensku," napísal Sulík. "Spomínam si na to, ako "prísni strážcovia" eura cvičili (slovenských ministrov financií) Mikloša a Počiatka. Všetko to sme strpeli a potichu aj kvitovali v presvedčení, že sa staneme členmi spolku, v ktorom sa dodržiavajú pravidlá," cituje ďalej The Economist predsedu slovenského parlamentu.
Premiérka Iveta Radičová okamžite uistila európskych partnerov, že Slovensko zostáva oddané projektu spoločnej európskej meny. Nadšenie pre euro však rýchlo vyprcháva aj v jej vlastnej strane SDKÚ, ktorá bola motorom integračných ambícií krajiny, konštatuje týždenník. Vláda premiérky Radičovej síce súhlasila s účasťou krajiny na širšom mechanizme záruk jednotlivých členských štátov únie v sume 440 miliárd eur, zároveň však požaduje vytvorenie nových pravidiel štátnych bankrotov, v rámci ktorých by svoj diel zodpovednosti niesli aj súkromní investori.
Princípy slobodného trhu môžu byť nepríjemné, najmä keď ich ľudia začnú brať doslovne, uzatvára The Economist.
