Ivan Mikloš
BRATISLAVA - Minister financií Ivan Mikloš pred niekoľkými týždňami prezentoval snahu minimalizovať škody spôsobené predošlou vládou v súvislosti s arbitrážami.
V nich akcionári zdravotných poisťovní kvôli zákazu zisku požadujú od štátu náhradu škody vo výške 1,2 miliardy eur. Aj v programovom vyhlásení sa zaviazali umožniť zdravotným poisťovniam tvorbu zisku za presne stanovených podmienok.
Napriek tomu vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach nakladanie so ziskom nemení. Ústavný súd súčasne posudzuje ústavnosť zákazu. „Pokiaľ pozmeňujúce návrhy poslancov nebudú smerovať k zmene ustanovení zákona týkajúcich sa nakladania so ziskom, nemožno očakávať priamy vplyv novely na uvedené konania. Ak by však v dôsledku novely tieto ustanovenia stratili platnosť, Ústavný súd by konanie zastavil a teda by ústavnosť resp. protiústavnosť „zákazu zisku“ už neposudzoval, tým by sa vylúčil aj jeho nepriamy vplyv na arbitrážne konanie,“ povedala Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková.
Ústavný súd ešte v októbri čakal na stanovisko novej vlády, napriek tomu, že zákonom požadované stanovisko vlády už mal. Medzičasom síce došlo k zmene vlády, ale to by na rozhodovanie ÚS rozhodne nemalo mať vplyv. Situácia by sa mohla zmeniť, ak súčasná vláda bude prezentovať Ústavnému súdu protichodný názor, ako predošlá.
Podľa advokátky Martinkovej „bude mať stanovisko vlády vplyv na rozhodovanie Ústavného súdu, ale aj na arbitrážne konanie, pretože by mohlo byť použité ako dôkaz. Rovnako nález Ústavného súdu môže mať na výsledok arbitráží veľký vplyv, napriek tomu, že v daných arbitrážnych konaniach sa posudzuje porušenie iných prameňov práva, konkrétne dohôd o podpore a ochrane investícií,“ uviedla Martinková.
Podľa nej zostáva teda dúfať, že vláda skoncipovala svoje stanovisko v súlade so záujmom štátu uspieť v spore so zdravotnými poisťovňami. „Ak by k zmene ustanovení zákona ohľadne zisku nedošlo a Ústavný súd by rozhodol o ich protiústavnosti, bude to predstavovať značnú dôkaznú výhodu akcionárov zdravotných poisťovní,“ skonštatovala Martinková.
Bývalý premiér Robert Fico avizoval zámer vlády vytlačiť súkromné zdravotné poisťovne zo systému verejného poistenia v máji 2007. Ešte v tom roku prešiel zákon, podľa ktorého zdravotné poisťovne nemôžu vytvárať zisk a peniaze z poistného mohli použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Objem prostriedkov na vlastnú správu poisťovní sa znížil zo štyroch na 3,5 percenta poistného.
Podľa niektorých právnikov bola novela v rozpore s ústavným článkom o ochrane vlastníckeho práva alebo dokonca v rozpore s princípom právneho štátu, podľa iných sú zdravotné poisťovne subjektmi verejnej správy, spravujúce verejné zdroje ( teda povinné odvody, ktorých výšku rovnako ako dane určuje zákon a povinnosť platiť ich majú všetci od narodenia) a preto aj nákup zdravotnej starostlivosti nemožno považovať za hospodársku činnosť orientovanú na zisk.
Napriek tomu vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach nakladanie so ziskom nemení. Ústavný súd súčasne posudzuje ústavnosť zákazu. „Pokiaľ pozmeňujúce návrhy poslancov nebudú smerovať k zmene ustanovení zákona týkajúcich sa nakladania so ziskom, nemožno očakávať priamy vplyv novely na uvedené konania. Ak by však v dôsledku novely tieto ustanovenia stratili platnosť, Ústavný súd by konanie zastavil a teda by ústavnosť resp. protiústavnosť „zákazu zisku“ už neposudzoval, tým by sa vylúčil aj jeho nepriamy vplyv na arbitrážne konanie,“ povedala Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková.
Ústavný súd ešte v októbri čakal na stanovisko novej vlády, napriek tomu, že zákonom požadované stanovisko vlády už mal. Medzičasom síce došlo k zmene vlády, ale to by na rozhodovanie ÚS rozhodne nemalo mať vplyv. Situácia by sa mohla zmeniť, ak súčasná vláda bude prezentovať Ústavnému súdu protichodný názor, ako predošlá.
Podľa advokátky Martinkovej „bude mať stanovisko vlády vplyv na rozhodovanie Ústavného súdu, ale aj na arbitrážne konanie, pretože by mohlo byť použité ako dôkaz. Rovnako nález Ústavného súdu môže mať na výsledok arbitráží veľký vplyv, napriek tomu, že v daných arbitrážnych konaniach sa posudzuje porušenie iných prameňov práva, konkrétne dohôd o podpore a ochrane investícií,“ uviedla Martinková.
Podľa nej zostáva teda dúfať, že vláda skoncipovala svoje stanovisko v súlade so záujmom štátu uspieť v spore so zdravotnými poisťovňami. „Ak by k zmene ustanovení zákona ohľadne zisku nedošlo a Ústavný súd by rozhodol o ich protiústavnosti, bude to predstavovať značnú dôkaznú výhodu akcionárov zdravotných poisťovní,“ skonštatovala Martinková.
Bývalý premiér Robert Fico avizoval zámer vlády vytlačiť súkromné zdravotné poisťovne zo systému verejného poistenia v máji 2007. Ešte v tom roku prešiel zákon, podľa ktorého zdravotné poisťovne nemôžu vytvárať zisk a peniaze z poistného mohli použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Objem prostriedkov na vlastnú správu poisťovní sa znížil zo štyroch na 3,5 percenta poistného.
Podľa niektorých právnikov bola novela v rozpore s ústavným článkom o ochrane vlastníckeho práva alebo dokonca v rozpore s princípom právneho štátu, podľa iných sú zdravotné poisťovne subjektmi verejnej správy, spravujúce verejné zdroje ( teda povinné odvody, ktorých výšku rovnako ako dane určuje zákon a povinnosť platiť ich majú všetci od narodenia) a preto aj nákup zdravotnej starostlivosti nemožno považovať za hospodársku činnosť orientovanú na zisk.
