BRATISLAVA - Slovákom patrí medzi obyvateľmi Európskej únie povesť zápecníkov, ktorí majú problém vycestovať za prácou či štúdiom do zahraničia. Hoci väčšina obyvateľov Slovenska je presvedčená, že za hranicami si nájde prácu skôr ako doma, vycestovať je ochotný len každý desiaty Slovák.
Necelé dve tretiny Slovákov sú presvedčené, že šanca nájsť si prácu v zahraničí je vyššia ako v domácom prostredí. Zmeniť domáce pôsobisko za cudzinu je však pripravených len približne desať percent Slovákov. Každý desiaty občan Slovenska v cudzine v minulosti pracoval či študoval, čo zodpovedá priemeru Európskej únie (EÚ). Najviac ochotní vycestovať do zahraničia sú Cyperčania (40 percent), Francúzi (32 percent) a Holanďania (28 percent).
Vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková - Matisová upozornila, že našinci by mali viac využívať možnosti cestovania za prácou či štúdiom. "Môžu tak získať nové pracovné zručnosti alebo naučiť sa nový jazyk, čo im neskôr môže pomôcť lepšie sa uplatniť na slovenskom pracovnom trhu," dodala. Odborníci už v minulosti kritizovali slabý záujem o jedno či dvojsemestrálne pobyty vysokoškolákov v cudzine.
Najväčšou motiváciou Slovákov pre pôsobenie v zahraničí je ponúkaná mzda. Jeden z piatich Slovákov by za prácou vycestoval, ak by v cudzine zarobil viac ako je trojnásobok jeho súčasného platu. Podobne rozmýšľajú aj obyvatelia pobaltských republík či Česi.
Najväčšou prekážkou pre vycestovanie za prácou do cudziny je pre všetkých Európanov neznalosť jazyka tej-ktorej krajiny; nemalú úlohu zohrávajú tiež obavy zo straty domova, odlúčenia od rodiny a priateľov. Najmenej ochotní sťahovať sa do cudziny sú podľa očakávania starší ľudia. Naopak, najviac naklonení práci za hranicami rodnej krajiny sú mladšie ročníky bez záväzkov.
Anketa Eurobarometer sa uskutočnila na prelome novembra a decembra minulého roka v členských štátoch Európskej únie.
