Ilustračné foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Európske štáty by mali znižovať svoje výdavky aj napriek tomu, že by šetrenie mohlo negatívne ovplyvniť oživovanie ekonomík zasiahnutých hospodárskou krízou. Zhodli sa na tom analytici. Spojené štáty nedávno vyzvali Európu, aby zvážila svoje plány na razantné škrty.
Výdavky vlád môžu prispieť k zvýšenému dopytu, a tým podporiť rast hospodárstva. Viaceré štáty sú však zadĺžené do takej miery, že bez spomalenia tempa tvorby dlhov sa môžu podľa odborníkov dostať do ťažkostí, akým čelí bankrotom ohrozované Grécko.
"Pre niektorých členov eurozóny je už zadlženie neúnosne vysoké a náklady na úroky tiež," poznamenal Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Výdavky na sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo či budovanie infraštruktúry boli v mnohých európskych krajinách v predchádzajúcich obdobiach také vysoké, že vlády sa zadlžovali aj v čase hospodárskeho rastu. Napríklad Taliansko už dlhuje viac peňazí, než dokáže vyprodukovať jeho ekonomika za celý rok, nad hranicou sedemdesiatich percent hrubého domáceho produktu je verejný dlh aj v najsilnejšom európskom štáte - Nemecku.
Španielsko, Portugalsko, ale aj Británia či Nemecko už ohlásili plány znižovať verejné výdavky. "Najväčším rizikom dlhodobo veľkých deficitov verejných financií je prudký nárast nákladov na financovanie štátneho dlhu alebo vysoká inflácia," upozornil Juraj Karpiš z bratislavského mimovládneho inštitútu INESS. "Ak im chcú politici zabrániť, je nutné, aby začali s úspornými opatreniami," dodal.
V prípade, že by štáty v Európe nezačali razantne šetriť a nevyhli sa bankrotu, vlády by už nemali peniaze nielen na podporu ekonomiky, ale napríklad ani sociálnu pomoc. "Úplne by sa zmenili predstavy o fungovaní sociálneho štátu v Európe a terajší model vzťahov v spoločnosti, najmä čo sa týka garantovania verejných služieb v školstve, zdravotníctve a penzijnom poistení," pripomenul Baláž.
"Pre niektorých členov eurozóny je už zadlženie neúnosne vysoké a náklady na úroky tiež," poznamenal Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Výdavky na sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo či budovanie infraštruktúry boli v mnohých európskych krajinách v predchádzajúcich obdobiach také vysoké, že vlády sa zadlžovali aj v čase hospodárskeho rastu. Napríklad Taliansko už dlhuje viac peňazí, než dokáže vyprodukovať jeho ekonomika za celý rok, nad hranicou sedemdesiatich percent hrubého domáceho produktu je verejný dlh aj v najsilnejšom európskom štáte - Nemecku.
Španielsko, Portugalsko, ale aj Británia či Nemecko už ohlásili plány znižovať verejné výdavky. "Najväčším rizikom dlhodobo veľkých deficitov verejných financií je prudký nárast nákladov na financovanie štátneho dlhu alebo vysoká inflácia," upozornil Juraj Karpiš z bratislavského mimovládneho inštitútu INESS. "Ak im chcú politici zabrániť, je nutné, aby začali s úspornými opatreniami," dodal.
V prípade, že by štáty v Európe nezačali razantne šetriť a nevyhli sa bankrotu, vlády by už nemali peniaze nielen na podporu ekonomiky, ale napríklad ani sociálnu pomoc. "Úplne by sa zmenili predstavy o fungovaní sociálneho štátu v Európe a terajší model vzťahov v spoločnosti, najmä čo sa týka garantovania verejných služieb v školstve, zdravotníctve a penzijnom poistení," pripomenul Baláž.
