Budova Európskej komisie
BRATISLAVA - Slovenské hospodárstvo podľa Európskej komisie porastie v tomto roku mierne pomalšie, ako predpokladá vláda. Podľa jarnej prognózy komisie totiž reálny rast hrubého domáceho produktu Slovenska dosiahne v tomto roku 2,7 %, kým ministerstvo financií aktuálne počíta s rastom na úrovni 2,8 %.
V budúcom roku by však podľa komisie mal hospodársky rast na Slovensku akcelerovať rýchlejšie a dosiahnuť 3,6 %. Vláda očakáva v roku 2011 rast ekonomiky na úrovni 3,3 %.
Brusel tak má na slovenskú ekonomiku pozitívnejší pohľad, ako pred polrokom prezentoval v predchádzajúcej jesennej prognóze. Vtedy komisia predpovedala Slovensku pre rok 2010 hospodársky rast na úrovni 1,9 % a pre budúci rok prognózovala zrýchlenie hospodárskeho rastu na 2,6 %.
Slovensku by podľa komisie mali pomôcť predovšetkým investície. Tie by mali v tomto roku stúpnuť o 3,7 %. "Hlavnými ťahúňmi by mali byť PPP projekty na diaľnice s 2,4-percentným podielom na hrubom domácom produkte. Významné sú tiež investície automobilky Volkswagen a investícia firmy AU Optronics," konštatuje sa v prognóze Európskej komisie. Komisia však upozorňuje aj na riziká. Tie vyplývajú predovšetkým zo silnej závislosti Slovenska na zahraničnom dopyte a v rámci neho na dopyte po automobiloch.
"Pokračovanie exportom ťahaného oživenia je podmienené oživením ekonomiky Európskej únie. Rýchlejšie ozdravenie je možné pri vyššom zahraničnom dopyte alebo vyšších ako očakávaných investíciách. Na druhej strane zastavenie fiškálnych stimulov vo väčšine krajín Európskej únie, najmä šrotovného, môže ovplyvniť zahraničný dopyt po automobiloch viac, ako očakáva táto prognóza. Celkovo, riziká základného scenára makroekonomickej prognózy sa zdajú byť vybalansované," hodnotí vyhliadky Slovenska komisia s tým, že prioritou krajiny by malo byť lákanie zahraničného kapitálu cez zvyšovanie zručností a vylepšovanie vzdelávacieho systému.
Napriek podobným očakávaniam vývoja hospodárstva však komisia nezdieľa aj optimizmus slovenskej vlády v súvislosti s plánovanou konsolidáciou verejných financií. Podľa v stredu zverejnenej jarnej prognózy komisie sa totiž Slovensku podarí v tomto roku skresať vlaňajší deficit verejných financií, ktorý dosiahol 6,8 % hrubého domáceho produktu, len o 0,8 percentuálneho bodu na úroveň 6 % a v roku 2011 na 5,4 % hrubého domáceho produktu. Vláda si pritom zaumienila znižovať deficit omnoho razantnejšie. V roku 2010 na 5,5 % hrubého domáceho produktu cez 4,2 % v roku 2011 až po bruselský limit 3 % v roku 2012.
Vyšší odhad deficitu oproti očakávaniam slovenského kabinetu podľa komisie vyplýva aj z bázického efektu vzhľadom k nedávnej aprílovej notifikácii deficitu verejných financií Slovenska za minulý rok na úrovni 6,8 %, kým pôvodne vláda predpokladala schodok 6,3 % hrubého domáceho produktu. Svoju úlohu pri vyšších prognózach Bruselu zohrali aj nižšie očakávané príjmy. To všetko sa odrazí aj na rýchlejšom raste verejného dlhu. "Vysoké deficity a kapitálové injekcie zvýšia verejný dlh z 35,7 % hrubého domáceho produktu v roku 2009 na 40,8 % v roku 2010. Pri nezmenených podmienkach sa očakáva ďalší nárast verejného dlhu na 44 % hrubého domáceho produktu v roku 2011," píše komisia. Vláda pritom v rozpočte verejnej správy, ktorý vlani v decembri schválil parlament, počítala v roku 2011 s verejným dlhom na úrovni 42,5 % hrubého domáceho produktu.
V konečnom dôsledku môžu však byť rozpočtové čísla ešte aj horšie. Najmä v súvislosti s voľbami a hospodárením samospráv, upozorňuje Brusel. "Táto prognóza má svoje riziká. Predovšetkým, tlak na zvyšovanie výdavkov môže rásť pred a tiež po parlamentných voľbách v júni 2010 a predpokladané vybalansované hospodárenie samospráv sa zdá byť optimistické vzhľadom na rozsah dopadu krízy na ich príjmy," konštatuje sa v prognóze.
Európska komisia zároveň predpokladá, že v tomto roku začne postupne zrýchľovať na Slovensku inflácia a vrchol v nezamestnanosti zaznamená Slovensko v roku 2010. Medziročná inflácia podľa prognózy komisie v tomto roku zrýchli z vlaňajších 0,9 % na 1,3 % a na 2,8 % v roku 2011. Nezamestnanosť by mala kulminovať v tomto roku, kedy by podľa odhadov Bruselu mala dosiahnuť 14,1 % a už v roku 2011 by mala klesnúť na 13,3 %. "Nezamestnanosť pravdepodobne dosiahne vrchol v roku 2010. Avšak, pretrvávajúce štrukturálne problémy na pracovnom trhu môžu nápravu spomaliť," uvádza sa v jarnej prognóze Európskej komisie.
Po zverejnení jarnej prognózy Európskej komisie by malo ministerstvo financií vypracovať aj dlho očakávané daňové prognózy, s ktorými malo pôvodne vyjsť už vo februári tohto roka. Rezort sa však odvolával na to, že si chce počkať na prognózy Európskej komisie, aby mal pri stanovovaní rozpočtových rámcov, ktorých sú daňové prognózy súčasťou, čo najčerstvejšie údaje a nemusel ich revidovať.
Brusel tak má na slovenskú ekonomiku pozitívnejší pohľad, ako pred polrokom prezentoval v predchádzajúcej jesennej prognóze. Vtedy komisia predpovedala Slovensku pre rok 2010 hospodársky rast na úrovni 1,9 % a pre budúci rok prognózovala zrýchlenie hospodárskeho rastu na 2,6 %.
Slovensku by podľa komisie mali pomôcť predovšetkým investície. Tie by mali v tomto roku stúpnuť o 3,7 %. "Hlavnými ťahúňmi by mali byť PPP projekty na diaľnice s 2,4-percentným podielom na hrubom domácom produkte. Významné sú tiež investície automobilky Volkswagen a investícia firmy AU Optronics," konštatuje sa v prognóze Európskej komisie. Komisia však upozorňuje aj na riziká. Tie vyplývajú predovšetkým zo silnej závislosti Slovenska na zahraničnom dopyte a v rámci neho na dopyte po automobiloch.
"Pokračovanie exportom ťahaného oživenia je podmienené oživením ekonomiky Európskej únie. Rýchlejšie ozdravenie je možné pri vyššom zahraničnom dopyte alebo vyšších ako očakávaných investíciách. Na druhej strane zastavenie fiškálnych stimulov vo väčšine krajín Európskej únie, najmä šrotovného, môže ovplyvniť zahraničný dopyt po automobiloch viac, ako očakáva táto prognóza. Celkovo, riziká základného scenára makroekonomickej prognózy sa zdajú byť vybalansované," hodnotí vyhliadky Slovenska komisia s tým, že prioritou krajiny by malo byť lákanie zahraničného kapitálu cez zvyšovanie zručností a vylepšovanie vzdelávacieho systému.
Napriek podobným očakávaniam vývoja hospodárstva však komisia nezdieľa aj optimizmus slovenskej vlády v súvislosti s plánovanou konsolidáciou verejných financií. Podľa v stredu zverejnenej jarnej prognózy komisie sa totiž Slovensku podarí v tomto roku skresať vlaňajší deficit verejných financií, ktorý dosiahol 6,8 % hrubého domáceho produktu, len o 0,8 percentuálneho bodu na úroveň 6 % a v roku 2011 na 5,4 % hrubého domáceho produktu. Vláda si pritom zaumienila znižovať deficit omnoho razantnejšie. V roku 2010 na 5,5 % hrubého domáceho produktu cez 4,2 % v roku 2011 až po bruselský limit 3 % v roku 2012.
Vyšší odhad deficitu oproti očakávaniam slovenského kabinetu podľa komisie vyplýva aj z bázického efektu vzhľadom k nedávnej aprílovej notifikácii deficitu verejných financií Slovenska za minulý rok na úrovni 6,8 %, kým pôvodne vláda predpokladala schodok 6,3 % hrubého domáceho produktu. Svoju úlohu pri vyšších prognózach Bruselu zohrali aj nižšie očakávané príjmy. To všetko sa odrazí aj na rýchlejšom raste verejného dlhu. "Vysoké deficity a kapitálové injekcie zvýšia verejný dlh z 35,7 % hrubého domáceho produktu v roku 2009 na 40,8 % v roku 2010. Pri nezmenených podmienkach sa očakáva ďalší nárast verejného dlhu na 44 % hrubého domáceho produktu v roku 2011," píše komisia. Vláda pritom v rozpočte verejnej správy, ktorý vlani v decembri schválil parlament, počítala v roku 2011 s verejným dlhom na úrovni 42,5 % hrubého domáceho produktu.
V konečnom dôsledku môžu však byť rozpočtové čísla ešte aj horšie. Najmä v súvislosti s voľbami a hospodárením samospráv, upozorňuje Brusel. "Táto prognóza má svoje riziká. Predovšetkým, tlak na zvyšovanie výdavkov môže rásť pred a tiež po parlamentných voľbách v júni 2010 a predpokladané vybalansované hospodárenie samospráv sa zdá byť optimistické vzhľadom na rozsah dopadu krízy na ich príjmy," konštatuje sa v prognóze.
Európska komisia zároveň predpokladá, že v tomto roku začne postupne zrýchľovať na Slovensku inflácia a vrchol v nezamestnanosti zaznamená Slovensko v roku 2010. Medziročná inflácia podľa prognózy komisie v tomto roku zrýchli z vlaňajších 0,9 % na 1,3 % a na 2,8 % v roku 2011. Nezamestnanosť by mala kulminovať v tomto roku, kedy by podľa odhadov Bruselu mala dosiahnuť 14,1 % a už v roku 2011 by mala klesnúť na 13,3 %. "Nezamestnanosť pravdepodobne dosiahne vrchol v roku 2010. Avšak, pretrvávajúce štrukturálne problémy na pracovnom trhu môžu nápravu spomaliť," uvádza sa v jarnej prognóze Európskej komisie.
Po zverejnení jarnej prognózy Európskej komisie by malo ministerstvo financií vypracovať aj dlho očakávané daňové prognózy, s ktorými malo pôvodne vyjsť už vo februári tohto roka. Rezort sa však odvolával na to, že si chce počkať na prognózy Európskej komisie, aby mal pri stanovovaní rozpočtových rámcov, ktorých sú daňové prognózy súčasťou, čo najčerstvejšie údaje a nemusel ich revidovať.
