Dušan Muňko
BRATISLAVA - Sociálna poisťovňa vlani opäť skončila v mínuse. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami presiahol 356 miliónov eur. Vyplýva to z materiálu, ktorým by sa mala zaoberať vláda. Príjmy predstavovali 5,4 miliardy eur, čo je o 355 miliónov eur menej ako v pôvodne schválenom rozpočte.
Dôvodom horších čísel je podľa materiálu hospodárska kríza, pre ktorú desaťtisíce ľudí prišlo o prácu, ale aj nižší ako plánovaný počet tých, ktorí vystúpili z druhého dôchodkového piliera.
Dosiahnuť vyrovnaný rozpočet sa Sociálnej poisťovni nepodarilo napriek dotácii vo výške viac ako 884 miliónov eur, ktorá prišla na účet inštitúcie zo štátneho rozpočtu. Peniaze mali vykryť prostriedky, ktoré odchádzajú na súkromné účty sporiteľov v druhom pilieri.
Výdavky poisťovne sa koncom vlaňajška zastavili na 5,76 miliardy eur, čo bolo v porovnaní s rozpočtom, ktorý v polovici októbra 2008 odsúhlasila vláda, o vyše 200 miliónov viac. To podľa materiálu zapríčinilo vyššie ako plánované čerpanie dávok v nezamestnanosti (o 108,6 miliónov eur), starobných a invalidných dôchodkov (o 61,8 milióna eur) či nemocenského (o 53,7 milióna eur).
Verejnoprávna Sociálna poisťovňa má na starosti vyplácanie dôchodkov, jej rozpočet však negatívne ovplyvňuje druhý pilier, v rámci ktorého si sporí na súkromných účtoch na budúcu penziu 1,5 milióna ľudí. Súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD) dlhodobo spochybňuje výhodnosť druhého piliera a od svojho nástupu v roku 2006 v ňom presadila viaceré zmeny.
Okrem predĺženia povinnej doby sporenia na súčasných 15 rokov z pôvodných desiatich, zníženia poplatkov za správu peňazí, pribudla dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) aj povinnosť garantovať vložené peniaze. Zároveň kabinet dvakrát umožnil ľuďom, aby vystúpili z druhého piliera a vrátili svoje úspory do Sociálnej poisťovne. Vláda v roku 2009 očakávala, že by takto mohlo odísť aj 150-tisíc ľudí, napokon však DSS-ky opustilo približne 60.000 sporiteľov.
Odborníci už v minulosti opakovane upozorňovali, že zdroje získavané na dôchodky v priebežnom systéme závisia od ekonomickej aktivity ľudí, čo je neudržateľné pri rastúcej dĺžke života obyvateľstva a znižujúcej sa pôrodnosti. Tomu čelí väčšina krajín Európy.
Dosiahnuť vyrovnaný rozpočet sa Sociálnej poisťovni nepodarilo napriek dotácii vo výške viac ako 884 miliónov eur, ktorá prišla na účet inštitúcie zo štátneho rozpočtu. Peniaze mali vykryť prostriedky, ktoré odchádzajú na súkromné účty sporiteľov v druhom pilieri.
Výdavky poisťovne sa koncom vlaňajška zastavili na 5,76 miliardy eur, čo bolo v porovnaní s rozpočtom, ktorý v polovici októbra 2008 odsúhlasila vláda, o vyše 200 miliónov viac. To podľa materiálu zapríčinilo vyššie ako plánované čerpanie dávok v nezamestnanosti (o 108,6 miliónov eur), starobných a invalidných dôchodkov (o 61,8 milióna eur) či nemocenského (o 53,7 milióna eur).
Verejnoprávna Sociálna poisťovňa má na starosti vyplácanie dôchodkov, jej rozpočet však negatívne ovplyvňuje druhý pilier, v rámci ktorého si sporí na súkromných účtoch na budúcu penziu 1,5 milióna ľudí. Súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD) dlhodobo spochybňuje výhodnosť druhého piliera a od svojho nástupu v roku 2006 v ňom presadila viaceré zmeny.
Okrem predĺženia povinnej doby sporenia na súčasných 15 rokov z pôvodných desiatich, zníženia poplatkov za správu peňazí, pribudla dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) aj povinnosť garantovať vložené peniaze. Zároveň kabinet dvakrát umožnil ľuďom, aby vystúpili z druhého piliera a vrátili svoje úspory do Sociálnej poisťovne. Vláda v roku 2009 očakávala, že by takto mohlo odísť aj 150-tisíc ľudí, napokon však DSS-ky opustilo približne 60.000 sporiteľov.
Odborníci už v minulosti opakovane upozorňovali, že zdroje získavané na dôchodky v priebežnom systéme závisia od ekonomickej aktivity ľudí, čo je neudržateľné pri rastúcej dĺžke života obyvateľstva a znižujúcej sa pôrodnosti. Tomu čelí väčšina krajín Európy.
