Premiér Robert Fico (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Premiér Robert Fico, ktorý viackrát pobaltské krajiny označil za negatívny príklad pravicových reforiem, si úplne neodpustil poznámky na ich adresu ani počas dnešnej návštevy estónskeho premiéra Andrusa Ansipa v Bratislave.
Upozorňoval, že slovenská vláda počas krízy neobmedzovala sociálny štandard Slovákov, zatiaľ čo v Estónsku je to naopak. "Medzi Slovenskom a Estónskom je pomerne pozorovateľný rozdiel v prístupe ku ekonomickej kríze. Sú krajiny, ktoré v boji proti hospodárskej kríze pristupujú k zvyšovaniu daní, pristupujú k určitým obmedzeniam, pokiaľ ide o rast miezd (...). Na druhej strane sú krajiny, a Slovensko sa medzi ne zaraďuje, ktoré sa rozhodli nedotýkať sociálneho štandardu ľudí," vyhlásil na tlačovej konferencii po rokovaní oboch premiérov Fico. Dodal, že počas stretnutia sa o tejto téme rozpútala "zaujímavá debata".
Premiér často poukazuje na problémy troch pobaltských štátov Estónska, Lotyšska a Litvy v časoch hospodárskej krízy. Robí tak napríklad v televíznych diskusiách, na príklade Pobaltia demonštruje, ako by Slovensko podľa neho dopadlo, keby pokračovali pravicové reformy z čias vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS).
Pobaltské štáty vrátane Estónska patrili k prvým v postkomunistickej Európe, čo zaviedli rovnú daň. V minulosti sa zaradili k najrýchlejšie rastúcim krajinám v EÚ a za svoj vzor ich považovali aj mnohí slovenskí politici. V súčasnosti naopak v dôsledku hospodárskej krízy čelia dvojciferným prepadom ekonomiky. Napríklad Estónsko zaznamenalo v treťom štvrťroku vlaňajška pokles výkonu ekonomiky o 15,3 percenta. Slovensko za rovnaké obdobie kleslo výrazne miernejšie, a to o 4,8 percenta.
Ekonomické problémy viedli pobaltské štáty k tvrdému šetreniu a znižovaniu miezd vo verejnom sektore. Estónsko vlani zmrazilo plánovaný pokles rovnej dane z príjmu a zvýšilo daň z pridanej hodnoty z 18 na 20 percent. Na druhej strane sa vláda v Tallinne snaží o zavedenie eura od roku 2011, čím by sa po Slovensku stalo 17. členom eurozóny.
Ekonómovia tiež upozorňovali, že Slovensko v čase krízy nešetrí tak, ako by malo. Vláda síce na tento rok naplánovala zníženie deficitu verejných financií na 5,5 percenta výkonu ekonomiky, zároveň však počítala s nárastom verejného dlhu na zhruba 40 percent hrubého domáceho produktu.
Estónsky premiér priamo na Ficove slová nereagoval. Povedal však, že obyvatelia jeho krajiny nevyhnutnosť úsporných opatrení pochopili. "Niektoré škrty boli dosť bolestivé. Ale som skutočne rád, že naši obyvatelia v Estónsku dokázali pochopiť, prečo tieto rozpočtové škrty a zvýšenie daní boli dôležité pre našu krajinu," poznamenal.
Fico a Ansip sú politikmi z opačných táborov. Slovenský premiér vedie ľavicový Smer-SD, jeho estónsky kolega naopak reprezentuje stredopravú Reformnú stranu.
Premiér často poukazuje na problémy troch pobaltských štátov Estónska, Lotyšska a Litvy v časoch hospodárskej krízy. Robí tak napríklad v televíznych diskusiách, na príklade Pobaltia demonštruje, ako by Slovensko podľa neho dopadlo, keby pokračovali pravicové reformy z čias vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS).
Pobaltské štáty vrátane Estónska patrili k prvým v postkomunistickej Európe, čo zaviedli rovnú daň. V minulosti sa zaradili k najrýchlejšie rastúcim krajinám v EÚ a za svoj vzor ich považovali aj mnohí slovenskí politici. V súčasnosti naopak v dôsledku hospodárskej krízy čelia dvojciferným prepadom ekonomiky. Napríklad Estónsko zaznamenalo v treťom štvrťroku vlaňajška pokles výkonu ekonomiky o 15,3 percenta. Slovensko za rovnaké obdobie kleslo výrazne miernejšie, a to o 4,8 percenta.
Ekonomické problémy viedli pobaltské štáty k tvrdému šetreniu a znižovaniu miezd vo verejnom sektore. Estónsko vlani zmrazilo plánovaný pokles rovnej dane z príjmu a zvýšilo daň z pridanej hodnoty z 18 na 20 percent. Na druhej strane sa vláda v Tallinne snaží o zavedenie eura od roku 2011, čím by sa po Slovensku stalo 17. členom eurozóny.
Ekonómovia tiež upozorňovali, že Slovensko v čase krízy nešetrí tak, ako by malo. Vláda síce na tento rok naplánovala zníženie deficitu verejných financií na 5,5 percenta výkonu ekonomiky, zároveň však počítala s nárastom verejného dlhu na zhruba 40 percent hrubého domáceho produktu.
Estónsky premiér priamo na Ficove slová nereagoval. Povedal však, že obyvatelia jeho krajiny nevyhnutnosť úsporných opatrení pochopili. "Niektoré škrty boli dosť bolestivé. Ale som skutočne rád, že naši obyvatelia v Estónsku dokázali pochopiť, prečo tieto rozpočtové škrty a zvýšenie daní boli dôležité pre našu krajinu," poznamenal.
Fico a Ansip sú politikmi z opačných táborov. Slovenský premiér vedie ľavicový Smer-SD, jeho estónsky kolega naopak reprezentuje stredopravú Reformnú stranu.
