BRATISLAVA - Slováci majú vysokú dôveru v spoločnú európsku menu, v eurozóne dokonca tretiu najvyššiu.
"Rok s eurom môžeme hodnotiť ako pozitívny príbeh nielen pre politikov, ale aj pre širokú verejnosť. Napriek niektorým problémom negatíva nedominujú," vyhlásila Oľga Gyárfášová z IVO. Pozitívne zmenu z korún na eurá hodnotia tri štvrtiny Slovákov. V Slovinsku, ktoré prijímalo euro pred Slovenskom, bola podľa Gyárfášovej toto číslo podobne vysoké, no Slováci sú ešte spokojnejší. Aj vekovo sa však spokojnosť líši. "Mladší mali podstatne menší problém, hodnotili pozitívnejšie," informovala Gyárfášová. Číslo stúpa už od roku 2005, keď prijímanie eura hodnotilo pozitívne len 46 percent opýtaných. Koncom roku 2008 to bolo 58 percent, tento rok 78.
Slovensko zvládlo proces prijatia eura dobre podľa 90 percent Slovákov. "To je poklona Národnej banke Slovenska a všetkým, ktorí sa na tom podieľali," tvrdí Gyárfášová. Podľa dvoch tretín opýtaných má zavedenie eura pozitívne dôsledky pre nich osobne alebo pre ich rodinných príslušníkov.
Negatívne však spotrebitelia vnímajú vývoj cien. Podľa 57 percent respondentov ceny stúpli. "Ten počet nie je tak silný, že by prevýšil pozitívne aspekty," tvrdí Gyárfášová. Až 35 percent opýtaných tvrdí, že sa nemenili. Štyrom percentám sa zdá, že ceny od začiatku roka klesli.
S eurobankovkami sa narába ľahko 82 percentám Slovákov, s euromincami 59 percentám opýtaných. Ako najväčší problém sa javí používanie jedno- a dvojcentových mincí. Niektoré euromince by stiahlo z obehu šesť z desiatich Slovákov, ako prvé by vyradili najmenšie medené mince.
Proces zžitia sa s menou bol síce rýchly, no stále pri nákupoch v duchu v korunách počíta takmer polovica Slovákov. Výlučne v eurách počíta 18 percent a rovnako, teda duálne 33 percent opýtaných. "Pretrváva konzervativizmus a zotrvačnosť verejnosti. Musíme dať tomu čas," tvrdí Gyárfášová. Pokračovať v duálnom zobrazovaní cien by chcelo 71 percent Slovákov, no Európska komisia to neodporúča. Potom si totiž na novú menu obyvatelia nikdy úplne nezvyknú. "Nepomáha to prestaveniu myslí na počítanie v eurách," dodala Elscheková-Matisová.
Hrdosť na slovenské symboly na minciach pociťuje 82 percent Slovákov, podľa 80 percent je cestovanie ľahšie a menej nákladné, podľa 77 percent je Slovensko zaujímavejšie pre investorov, podľa 76 percent euro posilnilo postavenie Slovenska, podľa 58 percent sú nákupy v zahraničí lacnejšie a podľa 53 percent euro zmiernilo dopady krízy. Podľa 57 percent respondentov však euro urobilo zo Slovenska drahú krajinu, podľa 43 percent stráca krajina časť identity a podľa 33 percent zase kontrolu nad politikou. Vďaka euru sa cíti byť viac Európanom 22 percent Slovákov, až tri štvrtiny však rozdiel nepociťujú.
Elscheková-Matisová porovnala výsledky tohto prieskumu s prieskumom Európskej komisie z januára 2009. Pozitívne hodnotenie eura má podľa nej stabilitu. S eurobankovkami nemalo ťažkosti ani vtedy 81 percent Slovákov, no euromince ostávajú problémom. Aj potreba duálneho zobrazovania sa znížila z 88 percent na dnešných 71.
Na Slovensku začalo euro platiť 1. januára 2009. Je iba štvrtým novým členským štátom a po Slovinsku druhou postkomunistickou krajinou, ktorá splnila maastrichtské kritériá a prijala euro.
