Ilustračné Foto
BRATISLAVA - Slovensko prichádza ročne o 665 mil. eur kvôli tomu, že ešte nie sú postavené úseky diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1, ktoré sú zahrnuté do troch projektov verejno-súkromného partnerstva.
Vyplynulo to z nedávnej analýzy Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a.s. v Žiline o ekonomických prínosoch všetkých doteraz nedostavaných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Ako agentúru SITA ďalej informoval generálny riaditeľ ústavu Ľubomír Palčák, z pohľadu benefitu je najviac zaujímavý plánovaný úsek D1 Višňové - Dubná Skala v treťom balíku PPP, na ktorom má byť postavený najdlhší cestný tunel v SR. Ekonomický prínos, o ktorý štát prichádza tým, že tento úsek nie je postavený, predstavuje 136 mil. eur ročne. Spomedzi balíkov PPP je podľa Palčáka najdôležitejší práve tretí v okolí Žiliny s celkovým ročným prínosom pre ekonomiku 268 mil. eur.
"Robili sme aj analýzu druhého balíka na R1, kde sme porovnávali cenu, ktorá bola vysúťažená. Z pohľadu súčasnej hodnoty nám vyšiel benefit tohto celého úseku 2,2 mld. eur za dobu používania 30 rokov," informoval ďalej Palčák o výsledku analýzy. Úseky R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, vrátane severného obchvatu Banskej Bystrice sa zo súkromných zdrojov už začali stavať.
Dôvodom zisťovania týchto údajov bola podľa Palčáka dôležitosť výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry pre krajinu, aj keď sa tento proces vplyvom hospodárskej krízy spomalil. Šéf žilinského ústavu tvrdí, že každý nevyužitý rok v tejto oblasti znamená pre ekonomiku veľkú stratu. "Tieto čísla nám slúžia aj na to, aby sme vedeli porovnať, či peniaze, ktoré sa do výstavby diaľnic dávajú, sú adekvátne prínosom, ktoré nám výstavba prinesie. Podľa analýz nám vychádza, že áno, a to sú tu ešte ďalšie benefity, ktoré sa nedajú, alebo len veľmi ťažko oceniť," povedal Palčák.
Úplne najlacnejší spôsob výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií je napriek tomu v spojení prostriedkov štátneho rozpočtu a čerpania eurofondov, priznáva riaditeľ Výskumného ústavu dopravného. Vzápätí však dodáva, že ani prvá ani druhá možnosť nie sú dostačujúce na to, aby Slovensko mohlo v krátkom čase dostavať celú potrebnú diaľničnú sieť. "Keď sme si rozanalyzovali PPP projekty, tak to, čo štát do toho dá a aké benefity mu to prinesie, je benefit na strane štátu," tvrdí Palčák.
Z hľadiska prínosov pre ekonomiku podľa neho nie je rozhodujúca iba cena, ale aj čas. Ak by sa pokračovalo v stavbe diaľnic len kombináciou zdrojov štátneho rozpočtu a eurofondov, nadradená cestná dopravná infraštruktúra by bola dokončená niekedy po roku 2025. Musel by sa podľa Palčáka prehodnotiť Operačný program Doprava a zvýšiť rozpočet štátu na výstavbu diaľnic. "Dovolím si tvrdiť, že nie je reálne zvýšiť výdavky štátu v súčasnej kríze. V najbližších niekoľkých rokoch nie je mysliteľné, aby zo štátneho rozpočtu išli na to väčšie balíky peňazí. Skôr si myslím, že budú menšie," hovorí Palčák.
Peniaze na diaľnice by podľa neho nestačili, ani keby sa prehodnotili európske zdroje a na PPP projekty sa použili peniaze, ktoré sú naplánované na iné úseky diaľnic. Aj v prípade, že by na realizáciu diaľničných úsekov, zaradených do PPP projektov, išli všetky peniaze v Operačnom programe Doprava, čo je 3,8 mld. eur, nestačilo by to. "A na druhej strane by vlastne úplne zaspala výstavba ďalších plánovaných úsekov diaľnic zo štátneho rozpočtu a európskych zdrojov a, samozrejme, že potrebujeme urýchlene modernizovať aj železnice," povedal Palčák. Je presvedčený, že v čase krízy je najlepšia liečba veľkými investíciami s dlhodobým prínosom.
"Robili sme aj analýzu druhého balíka na R1, kde sme porovnávali cenu, ktorá bola vysúťažená. Z pohľadu súčasnej hodnoty nám vyšiel benefit tohto celého úseku 2,2 mld. eur za dobu používania 30 rokov," informoval ďalej Palčák o výsledku analýzy. Úseky R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, vrátane severného obchvatu Banskej Bystrice sa zo súkromných zdrojov už začali stavať.
Dôvodom zisťovania týchto údajov bola podľa Palčáka dôležitosť výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry pre krajinu, aj keď sa tento proces vplyvom hospodárskej krízy spomalil. Šéf žilinského ústavu tvrdí, že každý nevyužitý rok v tejto oblasti znamená pre ekonomiku veľkú stratu. "Tieto čísla nám slúžia aj na to, aby sme vedeli porovnať, či peniaze, ktoré sa do výstavby diaľnic dávajú, sú adekvátne prínosom, ktoré nám výstavba prinesie. Podľa analýz nám vychádza, že áno, a to sú tu ešte ďalšie benefity, ktoré sa nedajú, alebo len veľmi ťažko oceniť," povedal Palčák.
Úplne najlacnejší spôsob výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií je napriek tomu v spojení prostriedkov štátneho rozpočtu a čerpania eurofondov, priznáva riaditeľ Výskumného ústavu dopravného. Vzápätí však dodáva, že ani prvá ani druhá možnosť nie sú dostačujúce na to, aby Slovensko mohlo v krátkom čase dostavať celú potrebnú diaľničnú sieť. "Keď sme si rozanalyzovali PPP projekty, tak to, čo štát do toho dá a aké benefity mu to prinesie, je benefit na strane štátu," tvrdí Palčák.
Z hľadiska prínosov pre ekonomiku podľa neho nie je rozhodujúca iba cena, ale aj čas. Ak by sa pokračovalo v stavbe diaľnic len kombináciou zdrojov štátneho rozpočtu a eurofondov, nadradená cestná dopravná infraštruktúra by bola dokončená niekedy po roku 2025. Musel by sa podľa Palčáka prehodnotiť Operačný program Doprava a zvýšiť rozpočet štátu na výstavbu diaľnic. "Dovolím si tvrdiť, že nie je reálne zvýšiť výdavky štátu v súčasnej kríze. V najbližších niekoľkých rokoch nie je mysliteľné, aby zo štátneho rozpočtu išli na to väčšie balíky peňazí. Skôr si myslím, že budú menšie," hovorí Palčák.
Peniaze na diaľnice by podľa neho nestačili, ani keby sa prehodnotili európske zdroje a na PPP projekty sa použili peniaze, ktoré sú naplánované na iné úseky diaľnic. Aj v prípade, že by na realizáciu diaľničných úsekov, zaradených do PPP projektov, išli všetky peniaze v Operačnom programe Doprava, čo je 3,8 mld. eur, nestačilo by to. "A na druhej strane by vlastne úplne zaspala výstavba ďalších plánovaných úsekov diaľnic zo štátneho rozpočtu a európskych zdrojov a, samozrejme, že potrebujeme urýchlene modernizovať aj železnice," povedal Palčák. Je presvedčený, že v čase krízy je najlepšia liečba veľkými investíciami s dlhodobým prínosom.
