ŽIAR NAD HRONOM - Pri obci Kunešov v okrese Žiar nad Hronom zrejme vyrastie veterný park za približne 66 miliónov eur (takmer dve miliardy korún).
Investíciu plánuje bratislavská spoločnosť Bystrický Wind Power s rakúskym kapitálom, pre ktorú je Kunešov v súčasnosti jedinou vyhovujúcou lokalitou v Banskobystrickom kraji s dostatočným počtom veterných dní a rýchlosťou vetra. Informovala o tom prokuristka spoločnosti Beata Juríčková.
Projekt počíta s výstavbou 22 až 32 viac ako stometrových stožiarov s vrtuľami. Inštalovaný výkon elektrárne by sa mal podľa počtu stožiarov a typu zariadení pohybovať od 44 do 88 megawattov elektrickej energie. Bystrický Wind Power pôvodne uvažoval aj o viacerých iných lokalitách stredného Slovenska, dlhodobé merania vetru však nepriniesli podľa Juríčkovej uspokojujúce výsledky pre výstavbu veterných parkov.
Pri Kunešove je podľa starostu Jána Ihringa reálnejší variant s menším počtom veterných turbín. Najbližšia by pritom mala byť vzdialená od obytnej zástavby viac ako jeden kilometer. Stavba veterného parku by mala obci priniesť opravené cesty, niekoľko pracovných miest a nespresnenú províziu.
Koncom roka 2006, keď sa projekt veterných elektrární rozbiehal, sľubovali rakúski majitelia firmy za každú postavenú veternú turbínu jednorazový príspevok 100.000 korún (3319 eur) a za každý inštalovaný megawatt ročný poplatok 25.000 korún (asi 830 eur).
Na Slovensku už v minulosti ohlásili energetické firmy plány na budovanie stoviek veterných turbín. Projekty však nepodporuje ministerstvo hospodárstva a kvôli stabilite energetickej siete ani Slovenská elektrizačná a prenosová sústava. Veterná energia nie je podľa niektorých odborníkov spoľahlivá a vyžaduje si vysoké náklady na záložné zdroje pre prípad bezvetria.
Projekt počíta s výstavbou 22 až 32 viac ako stometrových stožiarov s vrtuľami. Inštalovaný výkon elektrárne by sa mal podľa počtu stožiarov a typu zariadení pohybovať od 44 do 88 megawattov elektrickej energie. Bystrický Wind Power pôvodne uvažoval aj o viacerých iných lokalitách stredného Slovenska, dlhodobé merania vetru však nepriniesli podľa Juríčkovej uspokojujúce výsledky pre výstavbu veterných parkov.
Pri Kunešove je podľa starostu Jána Ihringa reálnejší variant s menším počtom veterných turbín. Najbližšia by pritom mala byť vzdialená od obytnej zástavby viac ako jeden kilometer. Stavba veterného parku by mala obci priniesť opravené cesty, niekoľko pracovných miest a nespresnenú províziu.
Koncom roka 2006, keď sa projekt veterných elektrární rozbiehal, sľubovali rakúski majitelia firmy za každú postavenú veternú turbínu jednorazový príspevok 100.000 korún (3319 eur) a za každý inštalovaný megawatt ročný poplatok 25.000 korún (asi 830 eur).
Na Slovensku už v minulosti ohlásili energetické firmy plány na budovanie stoviek veterných turbín. Projekty však nepodporuje ministerstvo hospodárstva a kvôli stabilite energetickej siete ani Slovenská elektrizačná a prenosová sústava. Veterná energia nie je podľa niektorých odborníkov spoľahlivá a vyžaduje si vysoké náklady na záložné zdroje pre prípad bezvetria.
