Ministerstvo hospodárstva navrhlo poskytnúť štátnu pomoc pre automobilku KIA Motors vo výške 15,07 milióna eur, začo sa KIA zaviaže vytvoriť okolo 270 pracovných miest. Na prvé počutie to znie super, veď pracovné miesta potrebuje Slovensko ako soľ. Na druhej strane ide o krátkozraké a nespravodlivé riešenie.
Nespravodlivé je to preto, že túto štátnu pomoc dostanú len vyvolení. Buď ten, kto dokáže najhlasnejšie nariekať alebo ten, kto dokáže najlepšie lobovať. Alebo ten, kto je jednoducho dostatočne veľký a práve ten potrebuje štátnu pomoc najmenej.
Keď KIA dostane na 270 miest 15,07 milióna eur, prečo nedostane živnostník, ktorý vytvorí jedno jediné pracovné miesto, 56 tisíc eur? Inými slovami: 270 živnostníkov ktorí vytvoria po jednom pracovnom mieste, nedostane nič, jedna KIA, ktorá vytvorí 270 pracovných miest, dostane 15,07 milióna eur. Je KIA lepšia? Nie. Ako sa práve teraz kríze ukázalo, je Slovensko do značnej miery závislé na automobilovej výrobe a práve v čase krízy tým trpí. Preto podporovať automobilový priemysel nie je len nespravodlivé, ale aj krátkozraké, lebo ešte viac zvyšuje závislosť na automobilovom priemysle. Nehovoriac o tom, že 270 pracovných miesto rozdelených na veľa zamestnávateľov má oveľa vyššiu stabilitu ako na jedného.
Úplný vrchol nespravodlivosti je, že tie peniaze pre KIA Motors neprídu z Marsu, ale z daňových výnosov. To znamená, že iní zamestnávatelia nielen, že žiadnu pomoc nedostanú, ešte sa musia aj bohatej KIA Motors poskladať prostredníctvom svojich daní na pomoc. Ako keby oni s krízou nezápasili.
Aké je teda riešenie? No predsa podporiť všetkých. Ako? No cez nižšie dane. Celá štátna pomoc a investičné stimuly tvoria cca 2 percentuálne body dane z príjmu. Keby sa teda štát prestal hrať na Ježiška a nedával by štátnu pomoc niektorým vyvoleným, platili by sme my všetci ostatní namiesto 19% už len 17% daň z príjmu.
