BRATISLAVA - Slovenský plynárenský priemysel chce dohodami s akcionármi, teda firmami E.ON Ruhrgas a GDF Suez, a tiež s nemeckou spoločnosťou VNG, zabezpečiť pre Slovensko alternatívne dodávky v objeme minimálne jednej desatiny celkovej spotreby plynu na Slovensku.
Presný objem plynu, ktorý by chcel SPP cez alternatívne dodávky pre Slovensko zabezpečiť, Meyer uviesť nechcel. Podľa neho totiž ide o "negociačné tajomstvo", ktorého zverejnenie by mohlo zmeniť pozíciu spoločnosti pri rokovaniach. Napokon tak môže byť objem alternatívnych dodávok aj vyšší, ako desatina spotreby krajiny. "Čo môžem povedať je, že rozsah, ktorý by sme chceli takto zabezpečiť od iných dodávateľov, predstavuje dvojciferné percentuálne číslo z celkovej spotreby zemného plynu na Slovensku," konštatoval Meyer. Podľa neho to však neznamená, že Slovensko by malo plne diverzifikované portfólio dodávok do ďalšej zimy. Ako dodal, treba do úvahy brať aj skutočnosť, že napríklad rokovania s ruskou stranou o kontraktoch trvali zhruba dva roky. "Ak teda chceme nakúpiť plyn za primeranú cenu, nemôžme to urobiť za niekoľko týždňov," povedal.
Obavy, čo by sa stalo, keby sa začiatkom budúceho roku zopakoval tohtoročný scenár s plynovou krízou však spoločnosť podľa Mayera nemá. Januárová plynová kríza totiž podľa neho potvrdila, že SPP je schopná dohodnúť sa na podmienkach so západnými partnermi na dodávke plynu či už cez swapové obchody alebo cez reverzný tok. "Tieto možnosti budeme mať aj budúci rok," povedal. Rovnako by SPP mal zvládnuť aj prípadné zastavenie dodávok zemného plynu z Ruska, ak by sa zopakovalo ešte túto zimu. Zásobníky síce nie sú plné, ale plynu je dosť. "Zatiaľ neplníme zásobníky, lebo v marci je ešte stále obdobie čerpania a nie plnenia. Sme však pripravení, a ak by prišla druhá plynová kríza, máme dosť plynu na zásobovanie Slovenska do konca zimy," tvrdí Meyer.
Čo sa týka následkov januárovej plynovej krízy, tu sa podľa riaditeľa divízie obchodu s plynom v SPP Dušana Randušku potvrdili dohady, že pre slovenské podniky a priemysel je väčším problémom hospodársky útlm, ako bolo samotné zastavenie dodávok plynu. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že firmy takmer vôbec nežiadajú o odškodnenie. "K dnešnému dňu sa nám zo zhruba 5 000 priemyselných zákazníkov na Slovensku ozvali možno jeden alebo dvaja, ktorí nejakým spôsobom kvantifikovali svoju požiadavku. Potvrdil sa teda ten náš pocit, ktorý sme mali z prvého dňa po plynovej kríze, keď plyn tiekol už v objednaných množstvách, že bohužiaľ tie problémy, ktoré súvisia s ekonomickou krízou, v oveľa väčšej miere vplývajú na problémy našich výrobcov a priemyslu," povedal Randuška s tým, že spotreba prvý deň po plynovej kríze vôbec nenabehla tak, ako by mohla v štandardný zimný deň nabehnúť.
V súvislosti so vzťahom SPP k ruskému dodávateľovi a možným odškodnením Randuška hovorí o veľmi zložitej problematike. "Náš ruský dodávateľ si uplatnil okamžite počas prvých dní klauzulu o vyššej moci. My zatiaľ s týmto jeho prístupom nesúhlasíme, analyzujeme túto problematiku aj s podporou externých právnych kancelárií a pracujeme na nejakom záverečnom stanovisku," povedal. Na druhej strane, niektorí dovozcovia ruského plynu z Európskej únie však podľa neho hneď v januári konštatovali, že si nebudú uplatňovať voči ruskej strane žiadne nároky. Koľko a či si bude SPP napokon od ruského dodávateľa ako odškodné pýtať, je tak zatiaľ otázne. "Čo sa týka kvantifikácie škôd voči nášmu dodávateľovi, to závisí od toho, koľko spoločností sa na nás obráti, aby sme to vedeli kvantifikovať a predovšetkým podložiť dôveryhodnou právnou argumentáciou," konštatoval Randuška.
