Náš premiér opäť zachraňuje, tentoraz štátnu firmu, ktorú štát mohol v roku 2006 predať za vyše 13 miliárd korún. To je suma, ktorá by s prehľadom stačila na vybavenie svetelnou signalizáciou všetkých 1250 nechránených priecestí a ďalších 150 priecestí so sto rokov starými rampami na ručný pohon. Lenže nie, náš premiér vtedy zastavil privatizáciu Carga.
Štát teda naďalej vlastní spoločnosť, ktorá prepravuje náklad po železnici. Dnes, menej než tri roky po tomto fatálnom rozhodnutí doplatia na to občania. Štát, namiesto toho aby dostal 13 miliárd korún, musí doplatiť 4 miliardy.
Rozhodnutie premiéra Fica spôsobilo, že namiesto 13 miliárd, ktoré mohol štát za Cargo inkasovať, musí tomu istému Cargu doplatiť 4 miliardy. Celková škoda spôsobená týmto jedným jediným rozhodnutím: 17 miliárd slovenských korún (vyše 500 000 000 Euro). Gratulujem.
Možno si teraz niekto povie: to nevadí, hlavne že sa neprivatizuje a hlavne že štát nepredá rodinné striebro (i keď pri Cargu sa jedná skôr o rodinný šrot). Premiér to tak ale zrejme nevidí, lebo lodenice sa privatizovať môžu. Možno je rozdiel v tom, že tie sú zdravé a produkujú zisk a tým pádom tam nie je čo zachraňovať. U Carga samozrejme je čo zachraňovať a zachraňuje premiér osobne. Cargo dostane 4 miliardy korún a to je predsa šľachetné od premiéra. Kto je v núdzi, ten sa môže spoľahnúť na premiérovú pomoc. Je tu ale jeden drobný problémik: Kto to zaplatí?
Po prvé tu máme Cargo, ktoré dostane peniaze a smie ďalej šafáriť od buka k buku. Po druhé tu máme hrdinu, ktorý Cargo zachráni a nič ho to nestojí. A po tretie sme tu my všetci ostatní, ktorí to celé zaplatia. My, občania tohto štátu sa spoločne vyskladáme na premiérovo chybné rozhodnutie. Náš premiér nevie hospodáriť a nevie tvoriť hodnoty. Vie len z cudzieho rozdávať a k tomu kvetnasto rozprávať.
