Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek
BRATISLAVA - Ministerstvo hospodárstva SR sa po hrozbách ruskej strany o možnom ďalšom zastavení dodávok plynu na Ukrajinu, ak tá neuhradí svoje dlhy za plyn, začína spolu s dodávateľmi energií pripravovať na krízový scenár.
Ako povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek vo štvrtok novinárom, už budúci týždeň by sa preto mal opäť zísť krízový štáb. "Objavujú sa prvé náznaky, že by mohlo dôjsť k odstaveniu dodávok plynu, preto sme už so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP) dvakrát tento týždeň sedeli. Dnes sme sa dohodli, že na utorok zvoláme krízový štáb v obmedzenom počte," povedal Jahnátek. Podľa neho by sa na tomto štábe mali stretnúť okrem rezortu hospodárstva a SPP s jeho plynárenským dispečingom aj Slovenská elektrizačná a prenosová sústava a Slovenské elektrárne. "Chceme zadať konkrétne úlohy pre všetky organizácie, akú prevenciu by mali pripraviť v prípade zopakovania krízy. Druhé sedenie krízového štábu by malo byť v piatok," povedal minister.
V tejto súvislosti Jahnátek apeloval na prezidentskú kanceláriu, aby sa zaoberala novelami zákonov o energetike, o regulácii sieťových odvetví a novelou banského zákona, ktoré už odsúhlasil aj parlament a ktoré majú dať štátu lepšiu pozíciu čeliť plynovej kríze najmä vďaka väčšej kontrole nad podzemnými zásobníkmi plynu. "Podľa mojich informácií zákon ešte nie je podpísaný. Myslím si, že prezidentská kancelária by sa mala zaoberať týmto zákonom. Veľmi by nám to pomohlo, keby bol zákon podpísaný v čase krízy," povedal Jahnátek s tým, že ak by sa hrozby ruskej strany naplnili, výpadky dodávok plynu možno očakávať už v prvej polovici marca. Premiér Robert Fico sa po štvrtkovom rokovaní Rady pre hospodársku krízu konkrétnejšie k možným problémom s dodávkami plynu zatiaľ vyjadrovať nechcel. "Sledujeme situáciu. Ak to bude aktuálne, Slovensko bude pripravené," Podľa Jahnátka by pritom zastavenie dodávok plynu v súčasnom období bolo pre Slovensko väčším problémom, ako tomu bolo v januári. Európske zásobníky sa totiž počas vykurovacej sezóny vyčerpávali, a tak je otázne, odkiaľ by krajina dokázala zháňať alternatívne zdroje. "Treba si uvedomiť, že je koniec zimného obdobia. Zásobníky sa vyprázdňujú nie len na Slovensku, ale v celej Európe. Čiže dnes je ten problém oveľa komplikovanejší, ako na začiatku vykurovacej sezóny," povedal minister. SPP tak dostal zatiaľ úlohu vypracovať presnú bilanciu stavu plynu v zásobníkoch, aby krízový štáb v utorok mal aktuálnu informáciu o zásobách. "Treba si uvedomiť, že každý deň odčerpávame ešte zo zásobníkov. Tá kapacita, ktorá je dodávaná, nám nestačí pri zvýšenej spotrebe. Preto si musíme zbilancovať, aká je zásoba a budeme sa podľa toho ďalej riadiť," doplnil Jahnátek.
Minister hospodárstva takto reaguje aj na tohtotýždňové vyhlásenia šéfa finančného oddelenia ruského plynárenského koncernu Gazprom Andreja Kruglova, podľa ktorého v prípade, že Ukrajina nezaplatí svoje dlhy za ruský plyn, Gazprom opätovne preruší dodávky zemného plynu na Ukrajinu. Podľa Kruglova pritom Kyjev Gazpromu dlží zhruba 400 mil. USD. Ak by Ukrajina nedokázala svoje záväzky uhradiť, mohla by sa opäť zopakovať situácia spred niekoľkých týždňov, kedy pre spory medzi Moskvou a Kyjevom boli európske krajiny vrátane Balkánu odrezané od dodávok plynu, na ktorých sú niektoré štáty absolútne závislé. Plynová kríza sa začala 1. januára 2009 a celkovo trvala 22 dní. Rusko totiž zastavilo dodávky plynu na ukrajinský trh po tom, ako Ukrajina nevyrovnala svoje nedoplatky a nepristúpila na zvýšenie cien v roku 2009. Situácia sa vystupňovala o šesť dní neskôr, keď Moskva prerušila všetky dodávky smerujúce cez ukrajinské územie do Európy pre podozrenie, že Kyjev kradne plyn určený pre ostatných európskych odberateľov. Krízu ukončil až podpis desaťročnej dohody z 19. januára.
V tejto súvislosti Jahnátek apeloval na prezidentskú kanceláriu, aby sa zaoberala novelami zákonov o energetike, o regulácii sieťových odvetví a novelou banského zákona, ktoré už odsúhlasil aj parlament a ktoré majú dať štátu lepšiu pozíciu čeliť plynovej kríze najmä vďaka väčšej kontrole nad podzemnými zásobníkmi plynu. "Podľa mojich informácií zákon ešte nie je podpísaný. Myslím si, že prezidentská kancelária by sa mala zaoberať týmto zákonom. Veľmi by nám to pomohlo, keby bol zákon podpísaný v čase krízy," povedal Jahnátek s tým, že ak by sa hrozby ruskej strany naplnili, výpadky dodávok plynu možno očakávať už v prvej polovici marca. Premiér Robert Fico sa po štvrtkovom rokovaní Rady pre hospodársku krízu konkrétnejšie k možným problémom s dodávkami plynu zatiaľ vyjadrovať nechcel. "Sledujeme situáciu. Ak to bude aktuálne, Slovensko bude pripravené," Podľa Jahnátka by pritom zastavenie dodávok plynu v súčasnom období bolo pre Slovensko väčším problémom, ako tomu bolo v januári. Európske zásobníky sa totiž počas vykurovacej sezóny vyčerpávali, a tak je otázne, odkiaľ by krajina dokázala zháňať alternatívne zdroje. "Treba si uvedomiť, že je koniec zimného obdobia. Zásobníky sa vyprázdňujú nie len na Slovensku, ale v celej Európe. Čiže dnes je ten problém oveľa komplikovanejší, ako na začiatku vykurovacej sezóny," povedal minister. SPP tak dostal zatiaľ úlohu vypracovať presnú bilanciu stavu plynu v zásobníkoch, aby krízový štáb v utorok mal aktuálnu informáciu o zásobách. "Treba si uvedomiť, že každý deň odčerpávame ešte zo zásobníkov. Tá kapacita, ktorá je dodávaná, nám nestačí pri zvýšenej spotrebe. Preto si musíme zbilancovať, aká je zásoba a budeme sa podľa toho ďalej riadiť," doplnil Jahnátek.
Minister hospodárstva takto reaguje aj na tohtotýždňové vyhlásenia šéfa finančného oddelenia ruského plynárenského koncernu Gazprom Andreja Kruglova, podľa ktorého v prípade, že Ukrajina nezaplatí svoje dlhy za ruský plyn, Gazprom opätovne preruší dodávky zemného plynu na Ukrajinu. Podľa Kruglova pritom Kyjev Gazpromu dlží zhruba 400 mil. USD. Ak by Ukrajina nedokázala svoje záväzky uhradiť, mohla by sa opäť zopakovať situácia spred niekoľkých týždňov, kedy pre spory medzi Moskvou a Kyjevom boli európske krajiny vrátane Balkánu odrezané od dodávok plynu, na ktorých sú niektoré štáty absolútne závislé. Plynová kríza sa začala 1. januára 2009 a celkovo trvala 22 dní. Rusko totiž zastavilo dodávky plynu na ukrajinský trh po tom, ako Ukrajina nevyrovnala svoje nedoplatky a nepristúpila na zvýšenie cien v roku 2009. Situácia sa vystupňovala o šesť dní neskôr, keď Moskva prerušila všetky dodávky smerujúce cez ukrajinské územie do Európy pre podozrenie, že Kyjev kradne plyn určený pre ostatných európskych odberateľov. Krízu ukončil až podpis desaťročnej dohody z 19. januára.
