Národná banka Slovenska
BRATISLAVA - Menová politika Národnej banky Slovenska (NBS) sa musí zamerať na znižovanie inflácie. Mala by taktiež umožniť reálne zhodnocovanie meny prostredníctvom jej postupného nominálneho zhodnocovania v nasledujúcom období.
"Keďže hospodársky rast sa dynamizuje, voľné kapacity v ekonomike sa znižujú a štátny rozpočet naznačuje mierny pozitívny fiškálny impulz v roku 2005, priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb v nadchádzajúcom období sa výrazne zúžil," vyplýva to z predbežných záverov misie Medzinárodného menového fondu (MMF).
Vzhľadom na inflačný výhľad by len ďalší výrazný prílev peňazí do ekonomiky podľa MMF opodstatnil zníženie úrokových sadzieb, aj to len ako krajné riešenie. NBS by nemala vzdorovať postupnému zhodnocovaniu koruny, ktoré by sprísnilo menové podmienky.
Z predvídateľnej intervencie na devízovom trhu môžu totiž podľa MMF jednostranne profitovať špekulanti, čo by mohlo byť pre NBS nákladné.
Akceptáciou postupného zhodnocovania meny v nadchádzajúcom období je možné vyhnúť sa jej ostrejšiemu a prudšiemu zhodnocovaniu v budúcnosti. Niekoľko faktorov podľa MMF naznačuje, že reálny výmenný kurz sa v strednodobom horizonte posilní.
Aj keby sa totiž vonkajší deficit bežného účtu platobnej bilancie SR v rokoch 2005 až 2006 dočasne zvýšil, v strednodobom horizonte by mal podľa MMF zostať pod hranicou udržateľnosti. Ďalším faktorom sú nižšie mzdy na Slovensku ako aj cenová úroveň, ktorá v SR nedosahuje ani polovicu cenovej úrovne v eurozóne.
Menovú politiku obmedzuje podľa MMF snaha o prijatie eura, ako aj trend reálneho zhodnocovania výmenného kurzu spojeného s príjmovou konvergenciou. Výrazné priame zahraničné investície zvýšili exportnú kapacitu ekonomiky, pričom ďalšie investície sa pripravujú.
Koruna by mala reálne zhodnotiť prostredníctvom pokračujúceho nominálneho zhodnocovania, vyššej inflácie, prípadne ich vzájomnej kombinácie. "Spomaľovanie nominálneho zhodnocovania v sebe nesie riziko nesplnenia maastrichtského inflačného kritéria do roku 2007," uvádza MMF.
NBS by mala podľa odporúčaní MMF posilniť svoju komunikáciu smerom k verejnosti s cieľom usmerňovať inflačné očakávania a podporovať na budúcnosť zamerané trendy pri stanovovaní miezd v súkromnom sektore. Firmy by mali sledovať inflačné ciele centrálnej banky, aby dokázali zakotviť budúce inflačné očakávania do vyjednávaní o mzdách. Verejný sektor môže prispieť k zmierneniu rastu miezd tým, že vo svojej vlastnej mzdovej politike bude signalizovať význam, ktorý pripisuje dosiahnutiu tohto cieľa.
Kompetentné orgány predpokladajú vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. do roku 2006 a prijatie eura do januára 2009. Na konci vlaňajška Slovensko už spĺňalo maastrichtské kritériá pre úrokovú sadzbu a dlh verejných financií. Nesplnenie ktoréhokoľvek z maastrichtských kritérií by si vyžiadalo dlhšie a pravdepodobne obtiažnejšie zotrvanie v ERM II.
Vzhľadom na inflačný výhľad by len ďalší výrazný prílev peňazí do ekonomiky podľa MMF opodstatnil zníženie úrokových sadzieb, aj to len ako krajné riešenie. NBS by nemala vzdorovať postupnému zhodnocovaniu koruny, ktoré by sprísnilo menové podmienky.
Z predvídateľnej intervencie na devízovom trhu môžu totiž podľa MMF jednostranne profitovať špekulanti, čo by mohlo byť pre NBS nákladné.
Akceptáciou postupného zhodnocovania meny v nadchádzajúcom období je možné vyhnúť sa jej ostrejšiemu a prudšiemu zhodnocovaniu v budúcnosti. Niekoľko faktorov podľa MMF naznačuje, že reálny výmenný kurz sa v strednodobom horizonte posilní.
Aj keby sa totiž vonkajší deficit bežného účtu platobnej bilancie SR v rokoch 2005 až 2006 dočasne zvýšil, v strednodobom horizonte by mal podľa MMF zostať pod hranicou udržateľnosti. Ďalším faktorom sú nižšie mzdy na Slovensku ako aj cenová úroveň, ktorá v SR nedosahuje ani polovicu cenovej úrovne v eurozóne.
Menovú politiku obmedzuje podľa MMF snaha o prijatie eura, ako aj trend reálneho zhodnocovania výmenného kurzu spojeného s príjmovou konvergenciou. Výrazné priame zahraničné investície zvýšili exportnú kapacitu ekonomiky, pričom ďalšie investície sa pripravujú.
Koruna by mala reálne zhodnotiť prostredníctvom pokračujúceho nominálneho zhodnocovania, vyššej inflácie, prípadne ich vzájomnej kombinácie. "Spomaľovanie nominálneho zhodnocovania v sebe nesie riziko nesplnenia maastrichtského inflačného kritéria do roku 2007," uvádza MMF.
NBS by mala podľa odporúčaní MMF posilniť svoju komunikáciu smerom k verejnosti s cieľom usmerňovať inflačné očakávania a podporovať na budúcnosť zamerané trendy pri stanovovaní miezd v súkromnom sektore. Firmy by mali sledovať inflačné ciele centrálnej banky, aby dokázali zakotviť budúce inflačné očakávania do vyjednávaní o mzdách. Verejný sektor môže prispieť k zmierneniu rastu miezd tým, že vo svojej vlastnej mzdovej politike bude signalizovať význam, ktorý pripisuje dosiahnutiu tohto cieľa.
Kompetentné orgány predpokladajú vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. do roku 2006 a prijatie eura do januára 2009. Na konci vlaňajška Slovensko už spĺňalo maastrichtské kritériá pre úrokovú sadzbu a dlh verejných financií. Nesplnenie ktoréhokoľvek z maastrichtských kritérií by si vyžiadalo dlhšie a pravdepodobne obtiažnejšie zotrvanie v ERM II.
