BRATISLAVA - Dopady globálnej hospodárskej krízy sa nevyhli ani Slovensku. Hospodársky rast krajiny však bol napriek tomu v roku 2008 medzi najrýchlejšími v Európskej únii a iné by to nemalo byť ani v roku 2009.
Hoci sa spomalenie ekonomického rastu Slovenska v roku 2008 očakávalo už skôr, kríza tieto prognózy ešte zhoršila. "Vplyvom globálneho vývoja bude toto spomalenie o niečo výraznejšie, ako sme odhadovali na začiatku tohto roka," uviedol analytik VÚB banky Martin Lenko. Podľa prognóz VÚB banky pritom reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku dosiahne 7,0 %, čo je oproti pôvodným odhadom zhruba o 0,5 percentuálneho bodu menej.
Slovenská ekonomika pritom vstúpila do roku 2008 s rastom na úrovni 9,3 % v prvom štvrťroku. V druhom kvartáli tempo spomalilo na 7,9 % a v treťom štvrťroku prišlo ďalšie spomalenie na 7 %. "K najvýraznejšiemu spomaleniu však pravdepodobne dôjde v poslednom štvrtom kvartáli 2008, kedy sa už viditeľnejšie na číslach prejavia dopady krízy. Podľa našich odhadov by malo ísť približne o 5,8-percentný hospodársky rast, čo by znamenalo, že hospodársky rast za celý rok 2008 by mohol byť na úrovni 7,2 %," konštatovala analytička Poštovej banky Zuzana Holeščáková.
Vysoká výkonnosť hospodárstva bola pritom podľa nej počas prvých troch kvartálov výrazne podporovaná zo strany konečnej spotreby domácností a taktiež investíciami. V prvom polroku mal na tvorbu HDP výrazný vplyv zahraničný dopyt. "Žiaľ, už v treťom kvartáli sme mohli pozorovať spomalenie zahraničného dopytu, kvôli slabnúcej spotrebe zahraničia. Z hľadiska štruktúry HDP podľa jednotlivých odvetví môžeme ďakovať za príspevok k tvorbe HDP najmä priemyslu a ďalej obchodu, hotelom a reštauráciám a doprave, ktoré spolu predstavujú zhruba 50 % z celkového HDP," dodala Holeščáková.
Tohtoročný vývoj by mal pritom v slovenskom hospodárstve pokračovať aj v roku 2009. "Recesia v eurozóne by mala v roku 2009 priniesť spomalenie slovenskej ekonomiky. Jej rast by však aj napriek tomu mal ostať medzi najrýchlejšími v Európskej únii," myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Hlavným ťahúňom by pritom v roku 2009 mala byť spotreba slovenských domácností. Ekonomickému rastu by však mali pomôcť aj niektoré ohlásené investície, napríklad výstavba diaľnic či jadrovej elektrárne. "Predpokladám, že ekonomický rast by sa mohol budúci rok pohybovať okolo 4 %. Rizikom je, ak bude svetová recesia horšia, ako súčasné predpoklady, pričom známky obratu zatiaľ nevidno," konštatoval Mušák.
Odhady analytikov ohľadom budúcoročného ekonomického rastu však nie sú jednotné. Vyplýva to z vysokej neistoty ohľadom ďalšieho vývoja svetovej hospodárskej krízy. Najpesimistickejšie odhady spomedzi bankových domov už dávnejšie prezentovala VÚB banka. "V budúcom roku očakávame spomalenie rastu reálneho HDP na úroveň 3 %, a to vplyvom tak spomalenia zahraničného, ako aj domáceho dopytu. Najväčší podiel na spomalení v budúcom roku budú mať negatívne dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, ktoré stiahnu, a už aj stiahli, viacero krajín eurozóny do recesie," konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko. Pokles zahraničného dopytu a spomalenie rastu slovenskej ekonomiky pritom podľa neho pravdepodobne prinesie pokles ziskov spoločností, tlak na prepúšťanie zamestnancov a pomalší rast miezd, čo následne ovplyvní aj rast investícií a spotreby domácností.
Aj v rámci svetovej recesie však možno v očakávaniach hospodárskeho vývoja na Slovensku nájsť určité pozitívne faktory. "Slovensko by malo byť aj naďalej z pohľadu zahraničných investorov o niečo atraktívnejšou krajinou a to kvôli nižšej nákladovosti, výhodnej geografickej polohe, ale aj lacnejšej pracovnej sile," hovorí Zuzana Holeščáková. Možno pritom podľa nej očakávať aj výraznejší vplyv a podporu vládnych investícií, keďže rok 2009 bude zároveň predvolebným rokom.
Rast slovenského hospodárstva by tak mal byť nie len na čelných priečkach v rámci Európskej únie, ale aj krajín OECD. "Zároveň predpokladáme, že počas obdobia nasledujúcich 1 až 2 rokov by sa mala situácia vyvolaná krízou upokojiť a naštartovať spotreba, k čomu by mali prispieť aj 'lacné peniaze', čiže nízke úrokové sadzby, ktoré by mali ľudí viesť k rozhodnutiu, aby si peniaze nešetrili, ale aby ich spotrebovali," dodala Holeščáková.
Slovenská ekonomika pritom vstúpila do roku 2008 s rastom na úrovni 9,3 % v prvom štvrťroku. V druhom kvartáli tempo spomalilo na 7,9 % a v treťom štvrťroku prišlo ďalšie spomalenie na 7 %. "K najvýraznejšiemu spomaleniu však pravdepodobne dôjde v poslednom štvrtom kvartáli 2008, kedy sa už viditeľnejšie na číslach prejavia dopady krízy. Podľa našich odhadov by malo ísť približne o 5,8-percentný hospodársky rast, čo by znamenalo, že hospodársky rast za celý rok 2008 by mohol byť na úrovni 7,2 %," konštatovala analytička Poštovej banky Zuzana Holeščáková.
Vysoká výkonnosť hospodárstva bola pritom podľa nej počas prvých troch kvartálov výrazne podporovaná zo strany konečnej spotreby domácností a taktiež investíciami. V prvom polroku mal na tvorbu HDP výrazný vplyv zahraničný dopyt. "Žiaľ, už v treťom kvartáli sme mohli pozorovať spomalenie zahraničného dopytu, kvôli slabnúcej spotrebe zahraničia. Z hľadiska štruktúry HDP podľa jednotlivých odvetví môžeme ďakovať za príspevok k tvorbe HDP najmä priemyslu a ďalej obchodu, hotelom a reštauráciám a doprave, ktoré spolu predstavujú zhruba 50 % z celkového HDP," dodala Holeščáková.
Tohtoročný vývoj by mal pritom v slovenskom hospodárstve pokračovať aj v roku 2009. "Recesia v eurozóne by mala v roku 2009 priniesť spomalenie slovenskej ekonomiky. Jej rast by však aj napriek tomu mal ostať medzi najrýchlejšími v Európskej únii," myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Hlavným ťahúňom by pritom v roku 2009 mala byť spotreba slovenských domácností. Ekonomickému rastu by však mali pomôcť aj niektoré ohlásené investície, napríklad výstavba diaľnic či jadrovej elektrárne. "Predpokladám, že ekonomický rast by sa mohol budúci rok pohybovať okolo 4 %. Rizikom je, ak bude svetová recesia horšia, ako súčasné predpoklady, pričom známky obratu zatiaľ nevidno," konštatoval Mušák.
Odhady analytikov ohľadom budúcoročného ekonomického rastu však nie sú jednotné. Vyplýva to z vysokej neistoty ohľadom ďalšieho vývoja svetovej hospodárskej krízy. Najpesimistickejšie odhady spomedzi bankových domov už dávnejšie prezentovala VÚB banka. "V budúcom roku očakávame spomalenie rastu reálneho HDP na úroveň 3 %, a to vplyvom tak spomalenia zahraničného, ako aj domáceho dopytu. Najväčší podiel na spomalení v budúcom roku budú mať negatívne dôsledky globálnej finančnej a hospodárskej krízy, ktoré stiahnu, a už aj stiahli, viacero krajín eurozóny do recesie," konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko. Pokles zahraničného dopytu a spomalenie rastu slovenskej ekonomiky pritom podľa neho pravdepodobne prinesie pokles ziskov spoločností, tlak na prepúšťanie zamestnancov a pomalší rast miezd, čo následne ovplyvní aj rast investícií a spotreby domácností.
Aj v rámci svetovej recesie však možno v očakávaniach hospodárskeho vývoja na Slovensku nájsť určité pozitívne faktory. "Slovensko by malo byť aj naďalej z pohľadu zahraničných investorov o niečo atraktívnejšou krajinou a to kvôli nižšej nákladovosti, výhodnej geografickej polohe, ale aj lacnejšej pracovnej sile," hovorí Zuzana Holeščáková. Možno pritom podľa nej očakávať aj výraznejší vplyv a podporu vládnych investícií, keďže rok 2009 bude zároveň predvolebným rokom.
Rast slovenského hospodárstva by tak mal byť nie len na čelných priečkach v rámci Európskej únie, ale aj krajín OECD. "Zároveň predpokladáme, že počas obdobia nasledujúcich 1 až 2 rokov by sa mala situácia vyvolaná krízou upokojiť a naštartovať spotreba, k čomu by mali prispieť aj 'lacné peniaze', čiže nízke úrokové sadzby, ktoré by mali ľudí viesť k rozhodnutiu, aby si peniaze nešetrili, ale aby ich spotrebovali," dodala Holeščáková.
