BRATISLAVA - Slovenskí klenotníci zatiaľ nepocítili dopady svetovej finančnej krízy, ktorá sa podľa ekonómov prejaví napríklad v menšej ochote spotrebiteľov utrácať peniaze. Naopak, vyššie tržby si sľubujú od predvianočných nákupov, ktoré tradične patria medzi najlepšie obdobie obchodníkov. Vyplýva to z ankety.
Medzi obľúbené šperky na slovenskom trhu tradične patria klasické šperky zo žltého zlata s religióznymi motívmi. Niektorí klienti údajne neváhajú za cenný šperk zaplatiť aj niekoľko miliónov korún. "Zlato ako komodita je zaujímavá, a ľudia v posledné roky (...) opäť našli v neho dôveru," povedal Ľubomír Déči z Cechu zlatníkov a klenotníkov. "Situácia, kedy ľudia viac držia peniaze, sa zatiaľ veľmi neprejavila, a do toho nám vstupuje aj predvianočné obdobie, kedy je tradične najväčší záujem o šperky," dodal.
Netradičné umelecké klenoty sa podľa neho predávajú viac vo väčších mestách. "Na vidieku idú skôr celozlaté veci, retiazočky, krížiky, náboženské témy, v mestách je zákazník solventnejší a odvážnejší," tvrdil Déči.
Obľúbenosť tradičných zlatých šperkov potvrdil aj šéf Asociácie zlatníkov Slovenska Peter Pavlovič. "Slovensko je religiózne (...) a z toho vyplýva ich celoživotný vzťah k šperkom," doplnil.
Hoci klenotníci najčastejšie žijú z výroby a predaja klasických retiazok a šperkov za niekoľko tisíc korún, niekedy sa im podarí predať aj šperk za milióny korún. "V nedávnej minulosti bol predaný šperk za desať miliónov korún (takmer 332.000 eur-pozn.)," poznamenal Déči, podľa ktorého cenné šperky si ľudia kupujú aj ako investíciu.
Umenie klenotníckych majstrov sa údajne podobá umeniu sochárov. "Ak robí autorskú vec, pristupuje k tomu s umom, a takýto šperk je ako drobná socha," povedal Déči. Výrobky slovenských klenotníkov sa podľa Pavloviča nestratia ani na medzinárodných súťažiach.
Šperky najčastejšie zdobia ženy, v poslednom čase pre svoje nežnejšie polovičky začali muži nakupovať aj brilianty. Klenoty by mali podľa Déčiho svojho majiteľa zdobiť a vystihovať zároveň. "Šperk je individuálna vec, ktorá sa nosí na tele a v tom je
Netradičné umelecké klenoty sa podľa neho predávajú viac vo väčších mestách. "Na vidieku idú skôr celozlaté veci, retiazočky, krížiky, náboženské témy, v mestách je zákazník solventnejší a odvážnejší," tvrdil Déči.
Obľúbenosť tradičných zlatých šperkov potvrdil aj šéf Asociácie zlatníkov Slovenska Peter Pavlovič. "Slovensko je religiózne (...) a z toho vyplýva ich celoživotný vzťah k šperkom," doplnil.
Hoci klenotníci najčastejšie žijú z výroby a predaja klasických retiazok a šperkov za niekoľko tisíc korún, niekedy sa im podarí predať aj šperk za milióny korún. "V nedávnej minulosti bol predaný šperk za desať miliónov korún (takmer 332.000 eur-pozn.)," poznamenal Déči, podľa ktorého cenné šperky si ľudia kupujú aj ako investíciu.
Umenie klenotníckych majstrov sa údajne podobá umeniu sochárov. "Ak robí autorskú vec, pristupuje k tomu s umom, a takýto šperk je ako drobná socha," povedal Déči. Výrobky slovenských klenotníkov sa podľa Pavloviča nestratia ani na medzinárodných súťažiach.
Šperky najčastejšie zdobia ženy, v poslednom čase pre svoje nežnejšie polovičky začali muži nakupovať aj brilianty. Klenoty by mali podľa Déčiho svojho majiteľa zdobiť a vystihovať zároveň. "Šperk je individuálna vec, ktorá sa nosí na tele a v tom je
