BRATISLAVA - Rafinérska spoločnosť Slovnaft, a.s. podľa námestníka generálneho riaditeľa Bélu Kelemena odmieta tvrdenia, podľa ktorých na Slovensku diktuje ceny pohonných hmôt (PHM).
Ako vysvetlil pre agentúru SITA, ceny na slovenskom trhu sa odvíjajú od medzinárodne uznávaných kótovaných cien ropy a ropných produktov na svetových trhoch. "Takáto je obvyklá cenotvorba v ropnom a rafinérskom sektore všade vo svete,“ uviedol Kelemen.
Približne 70 až 75 % pohonných hmôt spotrebovaných v rámci SR pochádza z rafinérie Slovnaftu, čo predstavuje približne 1,25 mil. ton PHM. Z uvedeného objemu realizuje Slovnaft zhruba 385-390 tis. ton cez vlastnú sieť čerpacích staníc, ďalších zhruba 640 tis. ton predáva súkromným veľkoobchodníkom s pohonnými hmotami a iným sieťam čerpacích staníc a zvyšných 220 tis. ton predáva priamo koncovým užívateľom.
Uvedený podiel 70-75% ostáva v uplynulých 2-3 rokoch pri raste spotreby stabilný, čo podľa neho dokazuje, že ceny pohonných hmôt spoločnosti sú konkurencieschopné a názory o umelom navyšovaní cien sú bezpredmetné. Spoločnosť podľa Kelemena taktiež nesúhlasí s názormi o zneužívaní svojho postavenia. "Slovnaft má v SR zhruba 36-37-percentný podiel na maloobchodnom predaji, čo spoločnosť nepovažuje za dominantné postavenie," vyhlásil.
Béla Kelemen reagoval aj na medializovanú kritiku rozdielnych cien nafty od Slovnaftu v SR a v Českej republike (ČR), ktoré sú podľa neho dané predovšetkým rozdielnou trhovou štruktúrou v týchto krajinách a čiastočne tiež rozdielnou mierou zdanenia pohonných hmôt.
“Český ropný trh je na rozdiel od slovenského nekonsolidovaný, čo sa prejavuje okrem iného aj v tom, že v sektore stále dominujú štátne či pološtátne spoločnosti, ako ČEPRO či Unipetrol, do ktorého práve vstupuje poľský PKN,“ uviedol.
V dôsledku toho ceny pohonných hmôt z českých rafinérskych spoločností podľa neho plne neodzrkadľujú reálny trhový vývoj, ale sú do istej miery „deformované“ účasťou štátu v sektore. B. Kelemen očakáva, že ceny nafty i benzínu v SR a ČR sa postupne vyrovnajú. "Jedným z dôvodov je, že aj český trh sa bude musieť konsolidovať a tiež česká vláda bude nútená kvôli harmonizácii spotrebných daní v rámci EÚ zvýšiť sadzbu spotrebnej dane na motorové palivá,“ dodal.
Česká republika je pre Slovnaft jedným z najdôležitejších exportných trhov, kde spoločnosť v rámci veľkoobchodného predaja dodáva ročne 1,2-1,3 mil. ton pohonných hmôt z celkovej spotreby ČR vo výške 5 mil. ton. Podnik prevádzkuje v ČR zhruba 40 čerpacích staníc, česká sieť Slovnaftu však zatiaľ funguje nerentabilne a v súhrne produkuje stratu. Béla Kelemen pripustil, že spoločnosť v dohľadnej dobe zanalyzuje svoje maloobchodné portfólio a zváži prípadné korekcie.
Slovnaft ukončil prvý polrok so ziskom 4,801 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast takmer o 57 %. Podľa spoločnosti sa pod tento vývoj podpísali predovšetkým projekty zamerané na zvýšenie internej efektívnosti a vyššie tržby v zahraničí. V sledovanom období dosiahli tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 30,591 mld. Sk. Ku koncu júna vlastnila spoločnosť MOL v Slovnafte 98,4 %, ostatné právnické osoby 0,3 % a individuálni akcionári 1,3 %.
Približne 70 až 75 % pohonných hmôt spotrebovaných v rámci SR pochádza z rafinérie Slovnaftu, čo predstavuje približne 1,25 mil. ton PHM. Z uvedeného objemu realizuje Slovnaft zhruba 385-390 tis. ton cez vlastnú sieť čerpacích staníc, ďalších zhruba 640 tis. ton predáva súkromným veľkoobchodníkom s pohonnými hmotami a iným sieťam čerpacích staníc a zvyšných 220 tis. ton predáva priamo koncovým užívateľom.
Uvedený podiel 70-75% ostáva v uplynulých 2-3 rokoch pri raste spotreby stabilný, čo podľa neho dokazuje, že ceny pohonných hmôt spoločnosti sú konkurencieschopné a názory o umelom navyšovaní cien sú bezpredmetné. Spoločnosť podľa Kelemena taktiež nesúhlasí s názormi o zneužívaní svojho postavenia. "Slovnaft má v SR zhruba 36-37-percentný podiel na maloobchodnom predaji, čo spoločnosť nepovažuje za dominantné postavenie," vyhlásil.
Béla Kelemen reagoval aj na medializovanú kritiku rozdielnych cien nafty od Slovnaftu v SR a v Českej republike (ČR), ktoré sú podľa neho dané predovšetkým rozdielnou trhovou štruktúrou v týchto krajinách a čiastočne tiež rozdielnou mierou zdanenia pohonných hmôt.
“Český ropný trh je na rozdiel od slovenského nekonsolidovaný, čo sa prejavuje okrem iného aj v tom, že v sektore stále dominujú štátne či pološtátne spoločnosti, ako ČEPRO či Unipetrol, do ktorého práve vstupuje poľský PKN,“ uviedol.
V dôsledku toho ceny pohonných hmôt z českých rafinérskych spoločností podľa neho plne neodzrkadľujú reálny trhový vývoj, ale sú do istej miery „deformované“ účasťou štátu v sektore. B. Kelemen očakáva, že ceny nafty i benzínu v SR a ČR sa postupne vyrovnajú. "Jedným z dôvodov je, že aj český trh sa bude musieť konsolidovať a tiež česká vláda bude nútená kvôli harmonizácii spotrebných daní v rámci EÚ zvýšiť sadzbu spotrebnej dane na motorové palivá,“ dodal.
Česká republika je pre Slovnaft jedným z najdôležitejších exportných trhov, kde spoločnosť v rámci veľkoobchodného predaja dodáva ročne 1,2-1,3 mil. ton pohonných hmôt z celkovej spotreby ČR vo výške 5 mil. ton. Podnik prevádzkuje v ČR zhruba 40 čerpacích staníc, česká sieť Slovnaftu však zatiaľ funguje nerentabilne a v súhrne produkuje stratu. Béla Kelemen pripustil, že spoločnosť v dohľadnej dobe zanalyzuje svoje maloobchodné portfólio a zváži prípadné korekcie.
Slovnaft ukončil prvý polrok so ziskom 4,801 mld. Sk, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast takmer o 57 %. Podľa spoločnosti sa pod tento vývoj podpísali predovšetkým projekty zamerané na zvýšenie internej efektívnosti a vyššie tržby v zahraničí. V sledovanom období dosiahli tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 30,591 mld. Sk. Ku koncu júna vlastnila spoločnosť MOL v Slovnafte 98,4 %, ostatné právnické osoby 0,3 % a individuálni akcionári 1,3 %.
