BRATISLAVA - Slováci stále viac míňajú a stále menej šetria. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR o tvorbe a použití dôchodkov v sektore domácností za prvý polrok 2004.
Za hlavný dôvod klesajúceho záujmu o sporenie sa pritom všeobecne považujú nízke úroky, ktoré pri menej rizikových investíciách nedosahujú ani úroveň inflácie.
Podľa údajov Štatistického úradu SR vzrástla konečná spotreba domácností v prvom polroku v bežných cenách o 10,3 % na 356,9 mld. Sk. Rast spotreby domácností pritom predstihol aj tempo inflácie, v stálych cenách spotreba domácností vzrástla o 2,9 %.
Najväčší podiel na výdavkoch domácností majú stále potraviny, na ktoré ide 25,2 % výdavkov, za nimi nasledujú s 23,6 % výdavky na bývanie. Na odevy, nábytok a bytové vybavenie smeruje ďalších 10,7 % výdavkov domácností.
Najväčšie zvýšenie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zaznamenali výdavky domácností na zdravotníctvo, ktoré sa medziročne zvýšili až o 36,4 %, výdavky za nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu domácností sa zvýšili o 16,5 % a výdavky na poštu a telekomunikácie vzrástli o 9,2 %.
Bežné príjmy domácností zaznamenali podľa odhadov Štatistického úradu SR za prvý polrok tohto roka rast o 7,4 % na 489 mld. Sk. Tento rast však nedosahoval ani tempo inflácie a v stálych cenách poklesli bežné príjmy domácností o 0,7 %.
Rast výdavkov na dane, sociálne príspevky, úroky z úverov a neživotné poistenie, ktoré patria pod bežné výdavky domácností, však dosiahol len 1,4 % na 119,38 mld. Sk, takže celkový hrubý disponibilný dôchodok slovenských domácností vzrástol za prvý polrok v bežných cenách o 9,5 % na 369,7 mld. Sk, čo je rýchlejší rast ako inflácia.
Podľa údajov Štatistického úradu SR vzrástla konečná spotreba domácností v prvom polroku v bežných cenách o 10,3 % na 356,9 mld. Sk. Rast spotreby domácností pritom predstihol aj tempo inflácie, v stálych cenách spotreba domácností vzrástla o 2,9 %.
Najväčší podiel na výdavkoch domácností majú stále potraviny, na ktoré ide 25,2 % výdavkov, za nimi nasledujú s 23,6 % výdavky na bývanie. Na odevy, nábytok a bytové vybavenie smeruje ďalších 10,7 % výdavkov domácností.
Najväčšie zvýšenie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zaznamenali výdavky domácností na zdravotníctvo, ktoré sa medziročne zvýšili až o 36,4 %, výdavky za nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu domácností sa zvýšili o 16,5 % a výdavky na poštu a telekomunikácie vzrástli o 9,2 %.
Bežné príjmy domácností zaznamenali podľa odhadov Štatistického úradu SR za prvý polrok tohto roka rast o 7,4 % na 489 mld. Sk. Tento rast však nedosahoval ani tempo inflácie a v stálych cenách poklesli bežné príjmy domácností o 0,7 %.
Rast výdavkov na dane, sociálne príspevky, úroky z úverov a neživotné poistenie, ktoré patria pod bežné výdavky domácností, však dosiahol len 1,4 % na 119,38 mld. Sk, takže celkový hrubý disponibilný dôchodok slovenských domácností vzrástol za prvý polrok v bežných cenách o 9,5 % na 369,7 mld. Sk, čo je rýchlejší rast ako inflácia.
