BRATISLAVA - Už v utorok 8. júla sa definitívne zavŕši formálny proces schvaľovania vstupu Slovenskej republiky do eurozóny európskymi autoritami.
Ministri financií Európskej únie (Ecofin) by totiž na ich rokovaní mali schváliť poslednú formálnu legislatívu nevyhnutnú na rozšírenie zoznamu krajín používajúcich euro a predovšetkým stanoviť konverzný kurz, pri ktorom sa budú pri prechode Slovenska na novú menu prerátavať všetky finančné hodnoty. Mesiac po stanovení konverzného kurzu začne povinnosť duálneho zobrazovania cien v slovenských korunách a v eurách prepočtom konverzným kurzom, ktoré má pomôcť krajine pripraviť sa nové hodnoty tovarov a služieb v eurách. Oficiálnou menou na Slovensku sa potom 1. januára budúceho roku stane euro, čím sa Slovensko stane šestnástym štátom eurozóny.
Cesta Slovenska do eurozóny sa pritom začala už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je stanovený termín, dokedy tak majú urobiť. Snahy Slovenska sa však v tomto smere naplno prejavili už nasledujúci rok. Koruna sa totiž v novembri 2005 po utajených rokovaniach slovenských a európskych autorít stala súčasťou európskeho systému výmenných kurzov ERM II, ktorý je často označovaný aj ako "čakáreň na euro". Minimálne dvojročný pobyt domácej meny v systéme je totiž jednou zo základných podmienok na prijatie eura.
Pôvodne bola centrálna parita, teda hodnota, od ktorej sa rámci ERM II kurz koruny voči euru môže pohybovať najviac do 15 % oboma smermi, stanovená na 38,455 SKK/EUR. Silné posilňovanie koruny však viedlo k posunu parity v marci minulého roku, a to zhruba o 8,5 % nadol na úroveň 35,4424 SKK/EUR. Ani pri tejto úrovni sa však kurz nezastavil a koruna ďalej posilňovala. Slovenská mena sa pritom v stanovených hraniciach udržala po celé dva roky, aj keď centrálna banka niekoľkokrát intervenovala proti jej posilňovaniu ale aj oslabovaniu. Významnejšou krízou koruna prešla iba v lete 2006, keď otázna politická podpora zavedenia eura od novej vlády zapríčinila jej prudké oslabenie, proti ktorému zasahovala priamo na trhu Národná banka Slovenska. Po deklarácii premiéra Roberta Fica o jednoznačnej podpore vstupu Slovenska do eurozóny sa však situácia upokojila a koruna opäť nastúpila na trend posilňovania.
Úroveň centrálnej parity sa podľa očakávaní ekonómov posúvala ešte raz. Stalo sa tak, netradične v polovici týždňa, v stredu 28. mája po zatvorení trhov, keď sa prudko posilňujúca slovenská mena približovala k spodnej hranici pásma v ERM II, pri ktorej dosiahnutí by podľa pravidiel systému musela Národná banka Slovenska ale aj Európska centrálna banka intervenovať na oslabenie koruny. Európske autority vtedy posunuli stredový kurz v rámci systému ERM II práve až na dovtedajšiu spodnú hranicu pásma, teda 30,1260 SKK/EUR, pričom slovenská koruna túto úroveň nikdy predtým nedosiahla. Premiér Robert Fico posunutie parity o 15 % potom niekoľkokrát označil za veľký úspech. Nová parita sa už medzi odborníkmi často považuje aj za úroveň konverzného kurzu. Konverzný kurz na úrovni 30,1260 SKK/EUR pritom už podľa agentúry Bloomberg Európska komisia údajne navrhla. Fakt, že nová parita bude mať na konverzný kurz rozhodujúci vplyv, potvrdil neskôr aj napriek pôvodnému úsiliu o silnejší kurz, aj premiér Robert Fico.
Po začlenení koruny do systému ERM II sa pri oficiálnom plánovanom termíne zavedenia eura od januára 2009 začali slovenské zodpovedné inštitúcie usilovať predovšetkým o zabezpečenie plnenia ďalších maastrichtských kritérií, ktorými sú fiškálne kritérium, kritérium cenovej stability a kritérium stabilných úrokových sadzieb. Fiškálne kritérium po vlaňajších krátkodobých pochybnostiach vyplývajúcich z neistoty ohľadom započítania dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších inštitúcií do verejného okruhu Slovensko napokon splnilo so značnou rezervou. Deficit verejných financií za referenčný rok 2007 bol pod 3-percentným kritériom vyše 0,8 percentuálneho bodu a dlh verejnej správy bol o vyše polovicu nižší ako povoľuje 60-percentná hranica kritéria.
Najväčšie otázniky dlhodobo viseli nad udržateľnosťou inflácie, teda cenovou stabilitou. Zo strany Slovenska bola kritizovaná predovšetkým samotná formulácia kritéria, podľa ktorého dvanásťmesačná priemerná inflácia nesme prekročiť priemernú úroveň rastu cien troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Kritérium tak totiž často tvoria krajiny, ktoré ani nie sú súčasťou eurozóny a kvôli špecifickým domácim podmienkam neodrážajú reálne situáciu v oblasti cenovej stability v ostatných krajinách. Slovensko napriek tomu aj túto prekážku zvládlo. Kritérium začalo plniť v auguste minulého roka a v marci, ktorý bol koncom dvanásťmesačného referenčného obdobia, bola inflácia pod hranicou kritéria jeden percentuálny bod.
Ďalšiu udržateľnosť cenovej stability potvrdila koncom apríla samotná Európska komisia, ktorá Slovensku predpovedá infláciu v rámci mantinelov maastrichtského kritéria aj v tomto a nasledujúcom roku. Naopak najmenej problémovým kritériom bola už od začiatku príprav Slovenska na vstup do eurozóny stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Tie boli v marci pri hodnotení plnenia kritérií na Slovensku na úrovni 4,5 %, teda o dva percentuálne body nižšie, ako maximálne povoľujú pravidlá Maastrichtu.
Všetky tieto dáta napokon zanalyzovali vo svojich konvergenčných správach Európska komisia a Európska centrálna banka. Zverejnili ich 7. mája a skonštatovali, že Slovensko plní maastrichtské kritéria udržateľne a komisia odporučila vstup krajiny do eurozóny. Práve konvergenčná správa komisie sa pritom považuje za rozhodujúci dokument na ceste krajiny do eurozóny, rozhodnutia v ďalších európskych inštitúciách sa považujú za viac-menej formálne. Takto 17. júna podporil vstup Slovenska do eurozóny Európsky parlament, ktorý v celom procese zohráva len konzultačnú úlohu a o dva dni neskôr aj politickí lídri krajín Európskej únie na summite Európskej rady v Bruseli. Práve rokovanie Ecofinu 8. júla a stanovenie konverzného kurzu má formálny proces schvaľovania Slovenska, ako 16-teho člena eurozóny, ukončiť.
Cesta Slovenska do eurozóny sa pritom začala už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je stanovený termín, dokedy tak majú urobiť. Snahy Slovenska sa však v tomto smere naplno prejavili už nasledujúci rok. Koruna sa totiž v novembri 2005 po utajených rokovaniach slovenských a európskych autorít stala súčasťou európskeho systému výmenných kurzov ERM II, ktorý je často označovaný aj ako "čakáreň na euro". Minimálne dvojročný pobyt domácej meny v systéme je totiž jednou zo základných podmienok na prijatie eura.
Pôvodne bola centrálna parita, teda hodnota, od ktorej sa rámci ERM II kurz koruny voči euru môže pohybovať najviac do 15 % oboma smermi, stanovená na 38,455 SKK/EUR. Silné posilňovanie koruny však viedlo k posunu parity v marci minulého roku, a to zhruba o 8,5 % nadol na úroveň 35,4424 SKK/EUR. Ani pri tejto úrovni sa však kurz nezastavil a koruna ďalej posilňovala. Slovenská mena sa pritom v stanovených hraniciach udržala po celé dva roky, aj keď centrálna banka niekoľkokrát intervenovala proti jej posilňovaniu ale aj oslabovaniu. Významnejšou krízou koruna prešla iba v lete 2006, keď otázna politická podpora zavedenia eura od novej vlády zapríčinila jej prudké oslabenie, proti ktorému zasahovala priamo na trhu Národná banka Slovenska. Po deklarácii premiéra Roberta Fica o jednoznačnej podpore vstupu Slovenska do eurozóny sa však situácia upokojila a koruna opäť nastúpila na trend posilňovania.
Úroveň centrálnej parity sa podľa očakávaní ekonómov posúvala ešte raz. Stalo sa tak, netradične v polovici týždňa, v stredu 28. mája po zatvorení trhov, keď sa prudko posilňujúca slovenská mena približovala k spodnej hranici pásma v ERM II, pri ktorej dosiahnutí by podľa pravidiel systému musela Národná banka Slovenska ale aj Európska centrálna banka intervenovať na oslabenie koruny. Európske autority vtedy posunuli stredový kurz v rámci systému ERM II práve až na dovtedajšiu spodnú hranicu pásma, teda 30,1260 SKK/EUR, pričom slovenská koruna túto úroveň nikdy predtým nedosiahla. Premiér Robert Fico posunutie parity o 15 % potom niekoľkokrát označil za veľký úspech. Nová parita sa už medzi odborníkmi často považuje aj za úroveň konverzného kurzu. Konverzný kurz na úrovni 30,1260 SKK/EUR pritom už podľa agentúry Bloomberg Európska komisia údajne navrhla. Fakt, že nová parita bude mať na konverzný kurz rozhodujúci vplyv, potvrdil neskôr aj napriek pôvodnému úsiliu o silnejší kurz, aj premiér Robert Fico.
Po začlenení koruny do systému ERM II sa pri oficiálnom plánovanom termíne zavedenia eura od januára 2009 začali slovenské zodpovedné inštitúcie usilovať predovšetkým o zabezpečenie plnenia ďalších maastrichtských kritérií, ktorými sú fiškálne kritérium, kritérium cenovej stability a kritérium stabilných úrokových sadzieb. Fiškálne kritérium po vlaňajších krátkodobých pochybnostiach vyplývajúcich z neistoty ohľadom započítania dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších inštitúcií do verejného okruhu Slovensko napokon splnilo so značnou rezervou. Deficit verejných financií za referenčný rok 2007 bol pod 3-percentným kritériom vyše 0,8 percentuálneho bodu a dlh verejnej správy bol o vyše polovicu nižší ako povoľuje 60-percentná hranica kritéria.
Najväčšie otázniky dlhodobo viseli nad udržateľnosťou inflácie, teda cenovou stabilitou. Zo strany Slovenska bola kritizovaná predovšetkým samotná formulácia kritéria, podľa ktorého dvanásťmesačná priemerná inflácia nesme prekročiť priemernú úroveň rastu cien troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Kritérium tak totiž často tvoria krajiny, ktoré ani nie sú súčasťou eurozóny a kvôli špecifickým domácim podmienkam neodrážajú reálne situáciu v oblasti cenovej stability v ostatných krajinách. Slovensko napriek tomu aj túto prekážku zvládlo. Kritérium začalo plniť v auguste minulého roka a v marci, ktorý bol koncom dvanásťmesačného referenčného obdobia, bola inflácia pod hranicou kritéria jeden percentuálny bod.
Ďalšiu udržateľnosť cenovej stability potvrdila koncom apríla samotná Európska komisia, ktorá Slovensku predpovedá infláciu v rámci mantinelov maastrichtského kritéria aj v tomto a nasledujúcom roku. Naopak najmenej problémovým kritériom bola už od začiatku príprav Slovenska na vstup do eurozóny stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Tie boli v marci pri hodnotení plnenia kritérií na Slovensku na úrovni 4,5 %, teda o dva percentuálne body nižšie, ako maximálne povoľujú pravidlá Maastrichtu.
Všetky tieto dáta napokon zanalyzovali vo svojich konvergenčných správach Európska komisia a Európska centrálna banka. Zverejnili ich 7. mája a skonštatovali, že Slovensko plní maastrichtské kritéria udržateľne a komisia odporučila vstup krajiny do eurozóny. Práve konvergenčná správa komisie sa pritom považuje za rozhodujúci dokument na ceste krajiny do eurozóny, rozhodnutia v ďalších európskych inštitúciách sa považujú za viac-menej formálne. Takto 17. júna podporil vstup Slovenska do eurozóny Európsky parlament, ktorý v celom procese zohráva len konzultačnú úlohu a o dva dni neskôr aj politickí lídri krajín Európskej únie na summite Európskej rady v Bruseli. Práve rokovanie Ecofinu 8. júla a stanovenie konverzného kurzu má formálny proces schvaľovania Slovenska, ako 16-teho člena eurozóny, ukončiť.
