(Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Koncom minulého roka pôsobilo v inštitúciách Európskej únie (EÚ) 43 564 osôb, z ktorých 23 824 pracovalo v Európskej komisii (EK). Z nich približne šesťsto bolo Slovákov. Slovenský pôvod má tiež 264 úradníkov EK - 174 žien a 90 mužov (t. j. 65,9 % žien a 34% mužov).
Ako uvádza Správa o personálnom zastúpení SR v inštitúciách EÚ v roku 2007, ktorá je v týchto dňoch v pripomienkovom konaní vlády SR, zo spomínaných 264 úradníkov v kategórii "officials" s kontraktmi na dobu neurčitú bolo 190 slovenských občanov (123 žien a 67 mužov). Minulý rok na poste úradníkov EK pracovalo 125 Slovákov a na pozícii asistentov šesťdesiatpäť rodákov spod Tatier. Keďže stanovená kvóta pre nové členské štáty EÚ je pre Slovensko 279 úradníkov s kontraktom na dobu neurčitú, ktorú treba naplniť do roku 2010, vláda SR sa zaoberala aktuálnym stavom slovenského zastúpenia v orgánoch a organizáciách EÚ.
V dokumente vlády SR sa ďalej uvádza, že v Sekretariáte Rady EÚ Slovensko reprezentuje približne 70 osôb na rôznych pozíciách (stále miesta, zamestnanci na dobu určitú, národní experti, národné alebo politické nominácie), pritom najpočetnejšou skupinou sú tlmočníci a prekladatelia. Najvyšším úradníkom EÚ zo Slovenska je Ján Fígeľ, ktorý je členom 27-člennej EK. Od 24. novembra 2004 je komisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Miroslav Lajčák od 30. júna 2007 je vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu a súčasne aj osobitným predstaviteľom EÚ v Bosne a Hercegovine.
Súdny dvor EÚ má 27 sudcov, ktorým v práci pomáha osem generálnych advokátov. Sudcov i generálnych advokátov menujú po dohode členských krajín EÚ na šesť rokov, pričom je možné aj opätovné zvolenie. Každé tri roky sudcovia Súdneho dvora volia spomedzi seba predsedu Súdneho dvora. Pre obdobie od 31. augusta 2004 do 31. augusta 2010 je slovenským sudcom Súdneho dvora Ján Kľučka a generálnym advokátom bude až do 6. októbra 2012 Ján Mazák. Ďalšou súdnou inštitúciou EÚ je Súd prvého stupňa, v ktorom pracuje 27 sudcov. Aj ich - podobne ako členov Súdneho dvora - volia na šesť rokov. Sudcom prvého stupňa za SR je Daniel Šváby, ktorý má byť vo funkcii do 31. augusta 2010. Slovenským zástupcom v Európskom dvore audítorov (Účtovný dvor) je Július Molnár.
Minister financií SR Ján Počiatek zastupuje Slovensko v Rade guvernérov Európskej investičnej banky (EIB). Tvoria ju ministri financií členských štátov EÚ. Slovenské záujmy v EÚ obhajujú aj jedenásti zástupcovia SR v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, ako aj deviati zástupcovia SR vo Výbore regiónov. Jeho členmi sú vybraní komunálni politici krajských a okresných miest. Náhradníkmi do tohto výboru EÚ sú tiež ôsmi zástupcovia slovenskej komunálnej politiky.
Od roku 2004 pôsobí v Európskom parlamente 14 slovenských poslancov. Ich funkčné obdobie sa skončí v roku 2009, kedy budú nové voľby do tohto parlamentu. V novom Európskom parlamente bude mať SR trinásť poslancov. Pokiaľ ide o celkove zastúpenie Slovákov v EK , v dokumente vlády SR sa konštatuje, že kým v roku 2004 pracovalo v EK iba šesťdesiatštyri občanov SR (45 žien a 19 mužov), v roku 2007 to už bolo o dvesto viac (174 žien a 90 mužov). Z nich pracovnú zmluvu na dobu neurčitú v EK malo v roku 2004 iba 21 osôb (16 žien a 5 mužov), v roku 2007 to už bolo 190 zamestnancov EK (123 žien a 67 mužov).
Plán minimálneho počtu euroúradníkov v EK za Slovensko pre rok 2010 má byť celkom 279 pracovníkov. Preto plánovanú kvótu Slovensko plní iba na 68 percent. Z dvanástky nových členov EÚ iba Estónsko prekročilo určenú kvótu zamestnancov, keď namiesto povolených stosedemnástich úradníkov ich v inštitúciách EÚ pracuje už stodvadsaťštyri (t. j. 106%). Lepšie plnenie povolenej kvóty ako Slováci majú v súčasnosti okrem Estóncov aj Malťania (77 %) a Maďari (74 %). S naplnením počtu zamestnancov EÚ sa trápia aj Poliaci (49,7 %), Česi (57,3 %), Litovci (58,7 %), Lotyši (61,4%), Cyperčania (62,7%) a Slovinci (64,2%).
V dokumente vlády SR sa ďalej uvádza, že v Sekretariáte Rady EÚ Slovensko reprezentuje približne 70 osôb na rôznych pozíciách (stále miesta, zamestnanci na dobu určitú, národní experti, národné alebo politické nominácie), pritom najpočetnejšou skupinou sú tlmočníci a prekladatelia. Najvyšším úradníkom EÚ zo Slovenska je Ján Fígeľ, ktorý je členom 27-člennej EK. Od 24. novembra 2004 je komisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Miroslav Lajčák od 30. júna 2007 je vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu a súčasne aj osobitným predstaviteľom EÚ v Bosne a Hercegovine.
Súdny dvor EÚ má 27 sudcov, ktorým v práci pomáha osem generálnych advokátov. Sudcov i generálnych advokátov menujú po dohode členských krajín EÚ na šesť rokov, pričom je možné aj opätovné zvolenie. Každé tri roky sudcovia Súdneho dvora volia spomedzi seba predsedu Súdneho dvora. Pre obdobie od 31. augusta 2004 do 31. augusta 2010 je slovenským sudcom Súdneho dvora Ján Kľučka a generálnym advokátom bude až do 6. októbra 2012 Ján Mazák. Ďalšou súdnou inštitúciou EÚ je Súd prvého stupňa, v ktorom pracuje 27 sudcov. Aj ich - podobne ako členov Súdneho dvora - volia na šesť rokov. Sudcom prvého stupňa za SR je Daniel Šváby, ktorý má byť vo funkcii do 31. augusta 2010. Slovenským zástupcom v Európskom dvore audítorov (Účtovný dvor) je Július Molnár.
Minister financií SR Ján Počiatek zastupuje Slovensko v Rade guvernérov Európskej investičnej banky (EIB). Tvoria ju ministri financií členských štátov EÚ. Slovenské záujmy v EÚ obhajujú aj jedenásti zástupcovia SR v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, ako aj deviati zástupcovia SR vo Výbore regiónov. Jeho členmi sú vybraní komunálni politici krajských a okresných miest. Náhradníkmi do tohto výboru EÚ sú tiež ôsmi zástupcovia slovenskej komunálnej politiky.
Od roku 2004 pôsobí v Európskom parlamente 14 slovenských poslancov. Ich funkčné obdobie sa skončí v roku 2009, kedy budú nové voľby do tohto parlamentu. V novom Európskom parlamente bude mať SR trinásť poslancov. Pokiaľ ide o celkove zastúpenie Slovákov v EK , v dokumente vlády SR sa konštatuje, že kým v roku 2004 pracovalo v EK iba šesťdesiatštyri občanov SR (45 žien a 19 mužov), v roku 2007 to už bolo o dvesto viac (174 žien a 90 mužov). Z nich pracovnú zmluvu na dobu neurčitú v EK malo v roku 2004 iba 21 osôb (16 žien a 5 mužov), v roku 2007 to už bolo 190 zamestnancov EK (123 žien a 67 mužov).
Plán minimálneho počtu euroúradníkov v EK za Slovensko pre rok 2010 má byť celkom 279 pracovníkov. Preto plánovanú kvótu Slovensko plní iba na 68 percent. Z dvanástky nových členov EÚ iba Estónsko prekročilo určenú kvótu zamestnancov, keď namiesto povolených stosedemnástich úradníkov ich v inštitúciách EÚ pracuje už stodvadsaťštyri (t. j. 106%). Lepšie plnenie povolenej kvóty ako Slováci majú v súčasnosti okrem Estóncov aj Malťania (77 %) a Maďari (74 %). S naplnením počtu zamestnancov EÚ sa trápia aj Poliaci (49,7 %), Česi (57,3 %), Litovci (58,7 %), Lotyši (61,4%), Cyperčania (62,7%) a Slovinci (64,2%).
