BRATISLAVA - Slovensko má v porovnaní s ostatnými krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) horšiu pozíciu v zdaňovaní nízkopríjmových skupín obyvateľstva.
Vyplýva to z najnovšej publikácie OECD Taxing wages. "Daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových domácností je dlhodobým problémom Slovenska. Jednou z možností ako zodpovedne pristúpiť k riešeniu tejto otázky je zavedenie zamestnaneckého bonusu," uvádza sa v komentári Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR.
Napriek tomu, že väčšina indikátorov vykazuje podľa prieskumu na Slovensku v porovnaní s priemerom OECD lepšie hodnoty, osobitnú pozornosť je potrebné venovať práve skupine nízkopríjmových jednotlivcov a rodín s deťmi. Pri týchto skupinách je výška daňového klinu ktorý vyjadruje rozdiel medzi celkovými nákladmi práce zamestnávateľa a čistou mzdou zamestnanca vyjadrený v % z nákladov práce) nad úrovňou priemeru OECD. Napríklad v porovnaní s priemerom OECD čelí jednotlivec s príjmom na úrovni 67 % priemernej mzdy s dvoma deťmi daňovému zaťaženiu vyššiemu o 5,2 percentuálneho bodu (23 % voči 18,2 %). Podľa výsledkov publikácie vyšší daňový klin v porovnaní s priemerom OECD Slovensko dosahuje aj v prípade nízkoprijmového jednotlivca a dvojice s nepracujúcim partnerom.
Súčasný trend v zdaňovaní, podľa najnovšej publikácie OECD Taxing wages, smeruje k menej progresívnejším daňovým systémom s menším počtom daňových pásiem a menšími rozdielmi medzi sadzbami v najvyšších a najnižších daňových pásmach. Daňové zaťaženie vyjadrené cez spomínaný daňový klin sa v jednotlivých krajinách OECD výrazne líši. V roku 2007 daňový klin jednotlivca s príjmom na úrovni priemernej mzdy prevyšoval v Belgicku, Nemecku a Maďarsku 50 % celkových nákladov práce, naopak v Mexiku a Japonsku nedosiahol ani 20 %. S daňovým klinom na úrovni 38,5 % (podľa IFP 42,6 %) sa Slovensko nachádza veľmi mierne nad úrovňou priemeru OECD vo výške 37,7 %. Podľa výsledkov štúdie zaznamenalo Slovensko od roku 2000 jedno z najvýraznejších znížení daňového bremena v rámci OECD naprieč celým spektrom daňovníkov, na rôznych úrovniach príjmov a podľa rozdielneho rodinného stavu.
IFP pritom poukazuje na skutočnosť, že OECD nepovažuje podľa svojej definície odvody na sociálne zabezpečenie platené mimo sektora verejnej správy za daň a preto ich nezohľadňuje v kalkulácii daňového klinu. V praxi to podľa inštitútu znamená, že odvody zamestnávateľa na starobné sporenie odvádzané do II. piliera (vo výške 9 %) nie sú zahrnuté v kalkuláciách daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku. Preto IFP uvádza pri hodnote daňového klinu na Slovensku mierne vyššiu hodnotu (42,6 %), ktorá zohľadňuje spomínané odvody na starobné sporenie. Hodnota prezentovaného daňového klinu OECD tak vypovedá len o skutočnom daňovom zaťažení tých jednotlivcov, resp. rodín, ktorí sú sporiteľmi v II. pilieri. Z hľadiska zamestnávateľov tak podľa IFP dochádza k skresleniu celkových nákladov práce, ktoré sú tak nižšie o spomínaných 9 %. Publikácia Taxing wages zverejnená 11. marca 2008 prezentuje detailný pohľad na medzinárodne porovnateľné informácie o výške daňovo-odvodového zaťaženia práce v rámci 30 členských krajín OECD. Štúdia sa zameriava na štruktúru zaťaženia práce ako aj trendy vo vývoj v rokoch 2000 až 2006.
Napriek tomu, že väčšina indikátorov vykazuje podľa prieskumu na Slovensku v porovnaní s priemerom OECD lepšie hodnoty, osobitnú pozornosť je potrebné venovať práve skupine nízkopríjmových jednotlivcov a rodín s deťmi. Pri týchto skupinách je výška daňového klinu ktorý vyjadruje rozdiel medzi celkovými nákladmi práce zamestnávateľa a čistou mzdou zamestnanca vyjadrený v % z nákladov práce) nad úrovňou priemeru OECD. Napríklad v porovnaní s priemerom OECD čelí jednotlivec s príjmom na úrovni 67 % priemernej mzdy s dvoma deťmi daňovému zaťaženiu vyššiemu o 5,2 percentuálneho bodu (23 % voči 18,2 %). Podľa výsledkov publikácie vyšší daňový klin v porovnaní s priemerom OECD Slovensko dosahuje aj v prípade nízkoprijmového jednotlivca a dvojice s nepracujúcim partnerom.
Súčasný trend v zdaňovaní, podľa najnovšej publikácie OECD Taxing wages, smeruje k menej progresívnejším daňovým systémom s menším počtom daňových pásiem a menšími rozdielmi medzi sadzbami v najvyšších a najnižších daňových pásmach. Daňové zaťaženie vyjadrené cez spomínaný daňový klin sa v jednotlivých krajinách OECD výrazne líši. V roku 2007 daňový klin jednotlivca s príjmom na úrovni priemernej mzdy prevyšoval v Belgicku, Nemecku a Maďarsku 50 % celkových nákladov práce, naopak v Mexiku a Japonsku nedosiahol ani 20 %. S daňovým klinom na úrovni 38,5 % (podľa IFP 42,6 %) sa Slovensko nachádza veľmi mierne nad úrovňou priemeru OECD vo výške 37,7 %. Podľa výsledkov štúdie zaznamenalo Slovensko od roku 2000 jedno z najvýraznejších znížení daňového bremena v rámci OECD naprieč celým spektrom daňovníkov, na rôznych úrovniach príjmov a podľa rozdielneho rodinného stavu.
IFP pritom poukazuje na skutočnosť, že OECD nepovažuje podľa svojej definície odvody na sociálne zabezpečenie platené mimo sektora verejnej správy za daň a preto ich nezohľadňuje v kalkulácii daňového klinu. V praxi to podľa inštitútu znamená, že odvody zamestnávateľa na starobné sporenie odvádzané do II. piliera (vo výške 9 %) nie sú zahrnuté v kalkuláciách daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku. Preto IFP uvádza pri hodnote daňového klinu na Slovensku mierne vyššiu hodnotu (42,6 %), ktorá zohľadňuje spomínané odvody na starobné sporenie. Hodnota prezentovaného daňového klinu OECD tak vypovedá len o skutočnom daňovom zaťažení tých jednotlivcov, resp. rodín, ktorí sú sporiteľmi v II. pilieri. Z hľadiska zamestnávateľov tak podľa IFP dochádza k skresleniu celkových nákladov práce, ktoré sú tak nižšie o spomínaných 9 %. Publikácia Taxing wages zverejnená 11. marca 2008 prezentuje detailný pohľad na medzinárodne porovnateľné informácie o výške daňovo-odvodového zaťaženia práce v rámci 30 členských krajín OECD. Štúdia sa zameriava na štruktúru zaťaženia práce ako aj trendy vo vývoj v rokoch 2000 až 2006.
