Minister financií Ján Počiatek (Zdroj: Nový Čas)
BRATISLAVA - Slovenskú daňovú ale aj colnú správu čaká v nasledujúcich rokoch rozsiahla reforma. Jej koncepciu v súčasnosti dokončuje rezort financií a na pripomienkové konanie a verejnú diskusiu by sa mala dostať už v najbližších týždňoch.
Vládny kabinet by sa ňou mal zaoberať do konca marca. Uviedol to vo štvrtok na seminári Americkej obchodnej komory na Slovensku s názvom Paying Taxes 2008 generálny riaditeľ sekcie stratégie Ministerstva financií SR Marek Lendacký. Súčasťou reformy má byť aj dlhšie diskutované zjednotenie výberu daní a odvodov, ale aj spojenie daňového a colného riaditeľstva a vytvorenie jednotnej finančnej správy, zníženie počtu pracovísk a optimalizácia počtu zamestnancov týchto inštitúcií ako aj širšie zavedenie elektronickej komunikácie medzi platiteľmi a finančnou správou. Celá reforma by sa mala ukončiť v roku 2014 zavedením jednotného výberu daní a odvodov. Prvá fáza, spočívajúca predovšetkým v spojení daňovej a colnej správy, by sa mala ukončiť v roku 2012.
Ako dodal, navrhovaný koncept by mal z veľkej časti tiež vyriešiť súčasné kritické stránky daňového systému z pohľadu podnikateľov. Podľa správy Svetovej banky (SB) Doing Business 2008 sa totiž Slovensko v rebríčku jednoduchosti platenia daní prepadlo až na 122. priečku, čo je podľa country manažérky SB Ingrid Brockovej výrazným signálom aj pre vládu.
Zavedenie rovnej dane a reformy daňového systému z roku 2004 síce podnikatelia stále hodnotia ako veľmi prínosné, avšak za ďalšie štyri roky urobili v daňovej oblasti výrazný pokrok aj ostatné krajiny a konkurencia daňových systémov sa tak výrazne zvýšila. Podľa Todda Bradshawa z PricewaterhouseCoopers v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 344 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty, následne odvody sociálneho zabezpečenia a napokon daň z príjmov.
Celkovo pritom dane a odvody tvoria v priemere na Slovensku 48,4 % zo zisku, pričom až 38,9 % zo zisku pohltia poistné odvody. "To sú ešte údaje z minulého roku. Ak by sme rovnaký prieskum robili tento rok, bolo by to vyššie, keďže poistné odvody sa od začiatku tohto roka zvýšili," dodal Bradshaw. Ako doplnil, pre podnikateľov je značným problémom aj nemožnosť komplexnej elektronickej komunikácie s úradmi, ako aj povinnosť skladovať všetky dokumenty v listinnej forme. "V roku 2008 a v 21. storočí už technológie umožňujú niečo iné," konštatoval.
Ministerstvo financií SR si podľa Lendackého od pripravovanej reformy správy daní a ciel sľubuje predovšetkým zjednodušenie komunikácie medzi platiteľmi a úradmi, lepšiu správu pohľadávok štátu ale aj zníženie nákladov. Šetriť však nechce na zamestnancoch. Tým by sa totiž podľa Lendackého malo zvýšiť odmeňovanie o celú čiastku, ktorú sa podarí ušetriť optimalizáciou počtu zamestnancov. Od nej si ministerstvo sľubuje zníženie súčasného počtu pracovníkov daňovej a colnej správy o 15 až 20 %. Novinkou má byť po spojení oboch inštitúcií aj využívanie uniformovaných zložiek colnej správy pri daňových kontrolách.
Celý systém finančnej správy by mal podľa konceptu pozostávať z jedného riaditeľstva a ôsmich finančných úradov, ktoré si budú môcť vytvárať ďalšie regionálne pracoviská. Nahradiť by sa tým mal súčasný systém, v ktorom je daňové riaditeľstvo, osem krajských riaditeľstiev a 101 daňových úradov, čo je podľa Lendackého v súčasných podmienkach neakceptovateľné číslo. Podstatný rozdiel by mal byť v tom, že nové finančné úrady si budú môcť regionálne pracoviská vytvárať podľa regionálnych potrieb vo vlastnej réžii, kým súčasný počet a rozmiestnenie daňových úradov sú zakotvené v zákone.
Novinkou, ktorá má zjednodušiť život podnikateľom, má byť aj pripravované takzvané samozdanenie, ktoré umožní daňovým subjektom vypočítať odvody dane z pridanej hodnoty tak, aby neboli potrebné vratky dane. Zjednodušiť by sa mali aj daňové formuláre a zaviesť by sa mal jednotný identifikátor pre právnické aj fyzické osoby. Sociálne odvody by sa touto reformou znižovať nemali. Podľa Lendackého sú zatiaľ naplánované len technické zmeny v rámci ich výpočtu z jednotného vymeriavacieho základu.
Ako dodal, navrhovaný koncept by mal z veľkej časti tiež vyriešiť súčasné kritické stránky daňového systému z pohľadu podnikateľov. Podľa správy Svetovej banky (SB) Doing Business 2008 sa totiž Slovensko v rebríčku jednoduchosti platenia daní prepadlo až na 122. priečku, čo je podľa country manažérky SB Ingrid Brockovej výrazným signálom aj pre vládu.
Zavedenie rovnej dane a reformy daňového systému z roku 2004 síce podnikatelia stále hodnotia ako veľmi prínosné, avšak za ďalšie štyri roky urobili v daňovej oblasti výrazný pokrok aj ostatné krajiny a konkurencia daňových systémov sa tak výrazne zvýšila. Podľa Todda Bradshawa z PricewaterhouseCoopers v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 344 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty, následne odvody sociálneho zabezpečenia a napokon daň z príjmov.
Celkovo pritom dane a odvody tvoria v priemere na Slovensku 48,4 % zo zisku, pričom až 38,9 % zo zisku pohltia poistné odvody. "To sú ešte údaje z minulého roku. Ak by sme rovnaký prieskum robili tento rok, bolo by to vyššie, keďže poistné odvody sa od začiatku tohto roka zvýšili," dodal Bradshaw. Ako doplnil, pre podnikateľov je značným problémom aj nemožnosť komplexnej elektronickej komunikácie s úradmi, ako aj povinnosť skladovať všetky dokumenty v listinnej forme. "V roku 2008 a v 21. storočí už technológie umožňujú niečo iné," konštatoval.
Ministerstvo financií SR si podľa Lendackého od pripravovanej reformy správy daní a ciel sľubuje predovšetkým zjednodušenie komunikácie medzi platiteľmi a úradmi, lepšiu správu pohľadávok štátu ale aj zníženie nákladov. Šetriť však nechce na zamestnancoch. Tým by sa totiž podľa Lendackého malo zvýšiť odmeňovanie o celú čiastku, ktorú sa podarí ušetriť optimalizáciou počtu zamestnancov. Od nej si ministerstvo sľubuje zníženie súčasného počtu pracovníkov daňovej a colnej správy o 15 až 20 %. Novinkou má byť po spojení oboch inštitúcií aj využívanie uniformovaných zložiek colnej správy pri daňových kontrolách.
Celý systém finančnej správy by mal podľa konceptu pozostávať z jedného riaditeľstva a ôsmich finančných úradov, ktoré si budú môcť vytvárať ďalšie regionálne pracoviská. Nahradiť by sa tým mal súčasný systém, v ktorom je daňové riaditeľstvo, osem krajských riaditeľstiev a 101 daňových úradov, čo je podľa Lendackého v súčasných podmienkach neakceptovateľné číslo. Podstatný rozdiel by mal byť v tom, že nové finančné úrady si budú môcť regionálne pracoviská vytvárať podľa regionálnych potrieb vo vlastnej réžii, kým súčasný počet a rozmiestnenie daňových úradov sú zakotvené v zákone.
Novinkou, ktorá má zjednodušiť život podnikateľom, má byť aj pripravované takzvané samozdanenie, ktoré umožní daňovým subjektom vypočítať odvody dane z pridanej hodnoty tak, aby neboli potrebné vratky dane. Zjednodušiť by sa mali aj daňové formuláre a zaviesť by sa mal jednotný identifikátor pre právnické aj fyzické osoby. Sociálne odvody by sa touto reformou znižovať nemali. Podľa Lendackého sú zatiaľ naplánované len technické zmeny v rámci ich výpočtu z jednotného vymeriavacieho základu.
