BRATISLAVA - V minulom roku zavedená "milionárska daň" sa v najväčšej miere dotkne zamestnancov pracujúcich v bankovníctve a v telekomunikáciách. Podľa kontinuálneho platového prieskumu internetového portálu Merces.sk totiž až 16 % respondentov zo zvýšeným daňovým zaťažením pracuje v bankovníctve a finančníctve.
V oblasti telekomunikácií je to 11 % a v informačných technológiách 10 % zamestnancov, ktorých sa zmena zákona o dani z príjmov dotkne. Menší vplyv bude mať zavedenie znižujúcej sa nezdaniteľnej časti základu dane aj na zamestnancov vo farmácii, obchode a v automobilovom priemysle. Novela zákona o dani z príjmov pritom zaviedla od hrubej mzdy vyše 47 600 Sk znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane, čím sa zvyšuje daňové zaťaženie. Zamestnanci s hrubým mesačným príjmom vyšším ako 85 000 Sk pritom už majú nezdaniteľnú časť
Ako ďalej vyplýva z prieskumu Merces.sk, zníženú nezdaniteľnú časť dane budú mať podľa pracovného zaradenia predovšetkým generálni riaditelia firiem, z ktorých to pocíti až 84 %. Za nimi nasledujú regionálni riaditelia s podielom 81 %, obchodní riaditelia s 61 % a IT manažéri s 51 %. Zníženú nezdaniteľnú časť základu dane bude mať aj 48 % IT špecialistov a 42 % riaditeľov pobočiek. Milionárska daň sa pritom dotkne prevažne mužov, a to v 14 %. Zníženie nezdaniteľnej položky pocíti aj 5 % žien. Najviac pozícií s priemerným mesačným platom nad 47 600 Sk, a to 9 %, je pritom v Bratislavskom kraji v oblasti vrcholového manažmentu. V Trenčianskom a Prešovskom kraji tento podiel nedosahuje ani jedno percento a vo zvyšných piatich krajoch sa nachádza v rozpätí od jedného do dvoch percent.
Podľa vzdelania sa zavedenie milionárskej dane dotkne predovšetkým vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Priemernú hrubú mzdu nad 47 600 Sk totiž vykazuje 19 % ľudí s postgraduálnym vzdelaním a 15 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Pri prvostupňovom vysokoškolskom vzdelaní pocíti vyššie daňové zaťaženie 6 % ľudí, pri stredoškolskom s maturitou 3 % a pri stredoškolskom bez maturity 2 % ľudí. Väčšinou sa pritom milionárska daň týka zamestnancov vo veľkých podnikoch s viac ako tisíckou pracovníkov, kde ich podiel dosahuje 13 %, kým v malých firmách sa dotkne 5 % zamestnancov.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu Merces.sk, zníženú nezdaniteľnú časť dane budú mať podľa pracovného zaradenia predovšetkým generálni riaditelia firiem, z ktorých to pocíti až 84 %. Za nimi nasledujú regionálni riaditelia s podielom 81 %, obchodní riaditelia s 61 % a IT manažéri s 51 %. Zníženú nezdaniteľnú časť základu dane bude mať aj 48 % IT špecialistov a 42 % riaditeľov pobočiek. Milionárska daň sa pritom dotkne prevažne mužov, a to v 14 %. Zníženie nezdaniteľnej položky pocíti aj 5 % žien. Najviac pozícií s priemerným mesačným platom nad 47 600 Sk, a to 9 %, je pritom v Bratislavskom kraji v oblasti vrcholového manažmentu. V Trenčianskom a Prešovskom kraji tento podiel nedosahuje ani jedno percento a vo zvyšných piatich krajoch sa nachádza v rozpätí od jedného do dvoch percent.
Podľa vzdelania sa zavedenie milionárskej dane dotkne predovšetkým vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Priemernú hrubú mzdu nad 47 600 Sk totiž vykazuje 19 % ľudí s postgraduálnym vzdelaním a 15 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Pri prvostupňovom vysokoškolskom vzdelaní pocíti vyššie daňové zaťaženie 6 % ľudí, pri stredoškolskom s maturitou 3 % a pri stredoškolskom bez maturity 2 % ľudí. Väčšinou sa pritom milionárska daň týka zamestnancov vo veľkých podnikoch s viac ako tisíckou pracovníkov, kde ich podiel dosahuje 13 %, kým v malých firmách sa dotkne 5 % zamestnancov.
