BRATISLAVA - Národná banka Slovenska (NBS) by podľa analytikov úrokové sadzby na utorňajšom rokovaní Bankovej rady zmeniť nemala. Základná úroková sadzba v ekonomike by tak mala naďalej zostať na úrovni 4,25 %.
"Aj keď menové podmienky sú oproti predchádzajúcim štvrťrokom uvoľnenejšie vďaka slabšej korune, očakávame, že NBS ponechá tento týždeň sadzby nezmenené. Na druhej strane však predpokladáme, že NBS by privítala, keby koruna bola na silnejších úrovniach a pomáhala vytvárať mierne reštriktívne menové podmienky," uviedol pre agentúru SITA analytik ING Bank Eduard Hagara. Centrálnu banku podľa ekonómov neprinúti zmeniť sadzby ani inflácia, ktorá rastie rýchlejšie, ako samotná NBS čakala. "Je ťahaná hlavne nákladovými faktormi, ktoré nemôže banka svojou menovou politikou ovplyvniť. Očakávame, že tak ako po decembrovom zasadnutí i teraz bude nastavenie menových podmienok označené za primerané," dodala analytička ČSOB Silvia Čechovičová.
Vývoj dopytovej stránky inflácie pritom nie je pre centrálnu banku stále dôvodom na znepokojenie, čo podľa analytika Ľudovej banky Vladimíra Vaňa dokazuje nielen tempo maloobchodných tržieb. "Navyše, naďalej neškodná dynamika reálneho rastu priemernej mzdy naznačuje, že napriek nezmeneným úrokom nie je mimoriadny dôvod obávať sa mimoriadnych inflačných tlakov ani v najbližšom horizonte," dodal Vaňo s tým, že navyše viaceré signály o novoročných valorizáciách potvrdzujú dôležitý predpoklad, že napríklad na rozdiel od Poľska nie je ostatné mierne zrýchlenie inflácie hrozbou pre inflačné očakávania verejnosti. Diskusiu o možnosti prípadného sprísnenia menových podmienok, napriek nepravdepodobnosti jeho uskutočnenia, v Bankovej rade NBS však podľa Vaňa nemožno vylúčiť, najmä v nadväznosti na zostrenie situácie na svetových trhoch, ktorá nedávno prispela aj k oslabeniu koruny k úrovni 34,000 SKK/EUR.
"Slabší výmenný kurz, najmä pokiaľ by sa udržal dlhšie, patrí síce medzi potenciálne proinflačné riziká, netreba však zabúdať na neprehliadnuteľné protiinflačné impulzy, ktoré okrem spomalenia rastu na našom hlavnom exportnom teritóriu v eurozóne signalizuje aj novoročný pokles cien ropy zodpovedajúci obavám komoditného trhu z tohtoročného globálneho spomalenia," konštatoval Vaňo.
Úrokové sadzby centrálnej banky sú na súčasnej úrovni už od apríla minulého roka. Posledné zmeny v nastavení sadzieb totiž Banková rada NBS odsúhlasila v marci a v apríli 2007, kedy v oboch prípadoch išli sadzby zhodne o 25 bázických bodov nadol. Predtým sa úrokové sadzby menili ešte v roku 2006, pričom za celý rok 2006 sa upravovali spolu štyrikrát. Posledná predvlaňajšia úprava bola v septembri, kedy centrálna banka ohlásila jednotné zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov.
Vývoj dopytovej stránky inflácie pritom nie je pre centrálnu banku stále dôvodom na znepokojenie, čo podľa analytika Ľudovej banky Vladimíra Vaňa dokazuje nielen tempo maloobchodných tržieb. "Navyše, naďalej neškodná dynamika reálneho rastu priemernej mzdy naznačuje, že napriek nezmeneným úrokom nie je mimoriadny dôvod obávať sa mimoriadnych inflačných tlakov ani v najbližšom horizonte," dodal Vaňo s tým, že navyše viaceré signály o novoročných valorizáciách potvrdzujú dôležitý predpoklad, že napríklad na rozdiel od Poľska nie je ostatné mierne zrýchlenie inflácie hrozbou pre inflačné očakávania verejnosti. Diskusiu o možnosti prípadného sprísnenia menových podmienok, napriek nepravdepodobnosti jeho uskutočnenia, v Bankovej rade NBS však podľa Vaňa nemožno vylúčiť, najmä v nadväznosti na zostrenie situácie na svetových trhoch, ktorá nedávno prispela aj k oslabeniu koruny k úrovni 34,000 SKK/EUR.
"Slabší výmenný kurz, najmä pokiaľ by sa udržal dlhšie, patrí síce medzi potenciálne proinflačné riziká, netreba však zabúdať na neprehliadnuteľné protiinflačné impulzy, ktoré okrem spomalenia rastu na našom hlavnom exportnom teritóriu v eurozóne signalizuje aj novoročný pokles cien ropy zodpovedajúci obavám komoditného trhu z tohtoročného globálneho spomalenia," konštatoval Vaňo.
Úrokové sadzby centrálnej banky sú na súčasnej úrovni už od apríla minulého roka. Posledné zmeny v nastavení sadzieb totiž Banková rada NBS odsúhlasila v marci a v apríli 2007, kedy v oboch prípadoch išli sadzby zhodne o 25 bázických bodov nadol. Predtým sa úrokové sadzby menili ešte v roku 2006, pričom za celý rok 2006 sa upravovali spolu štyrikrát. Posledná predvlaňajšia úprava bola v septembri, kedy centrálna banka ohlásila jednotné zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov.
