Architekt hlavného mesta SR Štefan Šlachta (Zdroj: Život)
BRATISLAVA - Ceny bytov v Bratislave sú značne premrštené, tvrdí to architekt hlavného mesta SR Štefan Šlachta. V slovenskej metropole podľa neho nemôžu byť tieto ceny ako v Tokiu, Moskve či iných veľkomestách.
"Bratislava by sa mala pohybovať na úrovni miest ako Innsbruck, Graz, Linz, čiže ani nie na úrovni Viedne. Zatiaľ to stále funguje tak. Je to pre mňa trochu záhada," povedal Šlachta pre agentúru SITA. Zároveň dodal, že situácia, keď sú porovnateľné bytov v Bratislave neraz drahšie ako v susednej rakúskej metropole, sa nezmenila už skoro pätnásť rokov. Podľa neho je to zaujímavý fenomén.
"Veľa ľudí zarobilo dosť veľa peňazí. Myslím si, že dosť ľahkomyseľne sa berú hypotéky. Jednoducho, ľudia sú zatiaľ ochotní a schopní tieto vysoké ceny platiť," uviedol Šlachta o jednej z príčin vysokých cien bytov v Bratislave. Vzápätí však dodal, že tento stav sa musí v blízkom období zmeniť a určite sa zmení. Prázdnych bytov je totiž podľa neho už veľmi veľa a onedlho môžu byť ich najväčšími majiteľmi banky. Napriek tomu si architekt Bratislavy myslí, že v tejto sfére života napredujeme. Aj keď často pritom robíme chyby, ktorým by sme sa mohli vyhnúť. Sú už totiž známe z iných západných miest. V tejto súvislosti Šlachta pripomenul, že niektoré výškové obytné budovy sa premieňajú na akési hniezda kriminality. Nekvalitné byty podľa neho napokon môžu obsadiť imigranti. Na príklade zahraničných skúsenosti developer takýto dom predá a potom ho už nezaujíma. Lenže tento problém následne musí riešiť spoločnosť.
Za jednu z priorít v bytovej oblasti však považuje Šlachta nevyhnutnú obnovu panelákových domov na sídliskách. "Je to veľmi široký problém. Musia sa na tom podieľať aj ekológovia, odborníci na dopravu, sociológovia aj psychológovia," tvrdí hlavný bratislavský architekt. Predstavy architektov, že oni tento problém vyriešia, sú podľa neho falošné. Nemôžu to vyriešiť samostatne. Regenerácia sa musí týkať celého prostredia sídliska, nie jedného domu. "Keby každé piate parkovisko v Petržalke nahradila zeleň, bola by bohatšia o 20 tis. stromov. Problém chýbajúcich 40 tis. miest na parkovanie v Petržalke je možné riešiť garážami - podzemnými či nadzemnými," dodal Šlachta s tým, že tento problém je potrebné v každom prípade riešiť.
"Veľa ľudí zarobilo dosť veľa peňazí. Myslím si, že dosť ľahkomyseľne sa berú hypotéky. Jednoducho, ľudia sú zatiaľ ochotní a schopní tieto vysoké ceny platiť," uviedol Šlachta o jednej z príčin vysokých cien bytov v Bratislave. Vzápätí však dodal, že tento stav sa musí v blízkom období zmeniť a určite sa zmení. Prázdnych bytov je totiž podľa neho už veľmi veľa a onedlho môžu byť ich najväčšími majiteľmi banky. Napriek tomu si architekt Bratislavy myslí, že v tejto sfére života napredujeme. Aj keď často pritom robíme chyby, ktorým by sme sa mohli vyhnúť. Sú už totiž známe z iných západných miest. V tejto súvislosti Šlachta pripomenul, že niektoré výškové obytné budovy sa premieňajú na akési hniezda kriminality. Nekvalitné byty podľa neho napokon môžu obsadiť imigranti. Na príklade zahraničných skúsenosti developer takýto dom predá a potom ho už nezaujíma. Lenže tento problém následne musí riešiť spoločnosť.
Za jednu z priorít v bytovej oblasti však považuje Šlachta nevyhnutnú obnovu panelákových domov na sídliskách. "Je to veľmi široký problém. Musia sa na tom podieľať aj ekológovia, odborníci na dopravu, sociológovia aj psychológovia," tvrdí hlavný bratislavský architekt. Predstavy architektov, že oni tento problém vyriešia, sú podľa neho falošné. Nemôžu to vyriešiť samostatne. Regenerácia sa musí týkať celého prostredia sídliska, nie jedného domu. "Keby každé piate parkovisko v Petržalke nahradila zeleň, bola by bohatšia o 20 tis. stromov. Problém chýbajúcich 40 tis. miest na parkovanie v Petržalke je možné riešiť garážami - podzemnými či nadzemnými," dodal Šlachta s tým, že tento problém je potrebné v každom prípade riešiť.
