PREŠOV - Za minulý rok Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Prešove udelil mnoho sankcií poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Presne číslo zatiaľ nie je známe.
Išlo o nezamestnaných, ktorí sa zamestnali na dohodu pri záplavách, stavebných prácach v obci či inej krátkodobej činnosti a nesplnili si oznamovaciu povinnosť na úrade práce v lehote osem dní. Dotknutí občania i starostovia obcí, kde sa vykonávali tieto práce v prospech obce, poukazujú na tvrdosť zákona.
V rómskej osade Jarovnice v Sabinovskom okrese sa takýto postih dotkol vyše stovky ľudí s malými deťmi. Rovnako to pocítili obyvatelia Veľkého Šariša či Hanisky v Prešovskom okrese. Jarovnickí Rómovia tvrdia, že ich nikto neupozornil na povinnosť nahlásiť príjem na úrade práce. Teraz sa z nich v osade smejú, že tí čo odmietli prácu, alebo robili na čierno, o peniaze neprišli, "poctivejší" musia vrátiť peniaze, prišli o príspevky aj o možnosť zarobiť si pri aktivačných prácach. O pôvodný príjem prišiel aj Dušan Červeňák z Jarovníc, ktorý sedem dní pracoval pre stavebnú firmu pri dokončovaní bytovky. Zarobil si necelých dvetisíc korún. Sankciami prišiel o oveľa viac.
Ako uviedla riaditeľka ÚPSVaR v Prešove Alena Krištofíková, ak by si Dušan Červeňák a jemu podobní splnili ohlasovaciu povinnosť, o pomoc v hmotnej núdzi by neprišli. Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi "príjem z príležitostných činností, náhodné, jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané v bežnom roku sa za príjem nepovažujú a nepostihla by ho žiadna sankcia. Tá znamená, že sa im dávka v hmotnej núdzi zníži o získaný príjem a krátia sa aj príspevky, ako je aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, zdravotnú starostlivosť a podobne. Nepríjemné je, že zo zákona ide o sankciu na 12 mesiacov," uviedla Krištofíková. Preto začiatkom roka prešovský úrad práce poučil starostov o nevyhnutnosti splniť si oznamovaciu povinnosť.
Krištofíková uviedla, že úrad práce nemohol konať ináč, lebo disponuje prístupom k databáze poistencov sociálnej poisťovne pre účely overenia nelegálnej práce. Jej porovnaním zistili spolu 1 703 prípadov neoznámenej práce na základe dohody o vykonaní práce. Zatiaľ ani ona nemá presný údaj, koľkých občanov a rodín sa zastavenie príspevkov dotklo, lebo proces prehodnotenia a preukázania zistených skutočností nie je ukončený. V mnohých prípadoch sa ešte pokračuje v prvostupňovom konaní alebo v odvolacom konaní. Podľa jej vyjadrenia, ani v jednom zo zistených prípadov rodiny neostali bez príjmov. "Občanovi, ak stav hmotnej núdze trvá, naďalej poskytujeme dávku v hmotnej núdzi, ale bez príspevkov," zdôraznila Krištofíková. Ak by nebol porušil zákon, sankcia by sa ho netýkala a dávka by bola krátená len o sumu, ktorú v daný mesiac zarobil.
V rómskej osade Jarovnice v Sabinovskom okrese sa takýto postih dotkol vyše stovky ľudí s malými deťmi. Rovnako to pocítili obyvatelia Veľkého Šariša či Hanisky v Prešovskom okrese. Jarovnickí Rómovia tvrdia, že ich nikto neupozornil na povinnosť nahlásiť príjem na úrade práce. Teraz sa z nich v osade smejú, že tí čo odmietli prácu, alebo robili na čierno, o peniaze neprišli, "poctivejší" musia vrátiť peniaze, prišli o príspevky aj o možnosť zarobiť si pri aktivačných prácach. O pôvodný príjem prišiel aj Dušan Červeňák z Jarovníc, ktorý sedem dní pracoval pre stavebnú firmu pri dokončovaní bytovky. Zarobil si necelých dvetisíc korún. Sankciami prišiel o oveľa viac.
Ako uviedla riaditeľka ÚPSVaR v Prešove Alena Krištofíková, ak by si Dušan Červeňák a jemu podobní splnili ohlasovaciu povinnosť, o pomoc v hmotnej núdzi by neprišli. Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi "príjem z príležitostných činností, náhodné, jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané v bežnom roku sa za príjem nepovažujú a nepostihla by ho žiadna sankcia. Tá znamená, že sa im dávka v hmotnej núdzi zníži o získaný príjem a krátia sa aj príspevky, ako je aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, zdravotnú starostlivosť a podobne. Nepríjemné je, že zo zákona ide o sankciu na 12 mesiacov," uviedla Krištofíková. Preto začiatkom roka prešovský úrad práce poučil starostov o nevyhnutnosti splniť si oznamovaciu povinnosť.
Krištofíková uviedla, že úrad práce nemohol konať ináč, lebo disponuje prístupom k databáze poistencov sociálnej poisťovne pre účely overenia nelegálnej práce. Jej porovnaním zistili spolu 1 703 prípadov neoznámenej práce na základe dohody o vykonaní práce. Zatiaľ ani ona nemá presný údaj, koľkých občanov a rodín sa zastavenie príspevkov dotklo, lebo proces prehodnotenia a preukázania zistených skutočností nie je ukončený. V mnohých prípadoch sa ešte pokračuje v prvostupňovom konaní alebo v odvolacom konaní. Podľa jej vyjadrenia, ani v jednom zo zistených prípadov rodiny neostali bez príjmov. "Občanovi, ak stav hmotnej núdze trvá, naďalej poskytujeme dávku v hmotnej núdzi, ale bez príspevkov," zdôraznila Krištofíková. Ak by nebol porušil zákon, sankcia by sa ho netýkala a dávka by bola krátená len o sumu, ktorú v daný mesiac zarobil.
