BRATISLAVA - Kým spotreba liekov na Slovensku ostáva približne na rovnakej úrovni, náklady na ne stále stúpajú. Ako uviedla vedúca odboru revízneho a zdravotného Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Viera Lesáková, kým v roku 2005 predstavovali celkové náklady poisťovne na lieky takmer 16,1 mld. Sk, vlani sa už táto suma zvýšila na viac ako 17,6 mld. Sk.
Jednou z príčin je podľa nej príchod nových originálnych molekúl na trh. Výrazný rast zaznamenali predovšetkým onkologické lieky, pričom napríklad v prípade liekov na rakovinu hrubého čreva a konečníka sa pri zachovaní rovnakého počtu balení medziročne náklady zdvojnásobili z 200 mil. Sk na 400 mil. Sk.
Rast nákladov na lieky zaznamenala v posledných troch rokoch VšZP vo vekovej skupine detí do štyroch rokov, rastú však aj náklady na lieky pre ľudí od 30 rokov a pre poistencov vo veku 50-59 rokov. Podľa Lesákovej úlohou poisťovní nie je obmedzovať náklady na lieky, ale vplývať na to, aby sa efektívne využívali. VšZP preto dáva lekárom limity na preskripciu, podľa Lesákovej však tento systém nie je sankčný ani bonifikačný.
Ďalší rast nákladov na lieky avizuje vo svojom návrhu stratégie liekovej politiky do roku 2010 aj ministerstvo zdravotníctva (MZ). Ako vysvetľuje MZ, rozdiely v cenách liekov sú v rámci Európy vysoké a majú tendenciu približovať sa k strednej hodnote. Pre SR, kde sú ceny liekov v porovnaní s inými krajinami nízke, to znamená očakávaný nárast cien. Kým v krajinách Európskej únie rastú celkové náklady na lieky medziročne približne o 5 %, na Slovensku to bolo v roku 2006 o 17 %. MZ plánuje stabilizovať zdražovanie liekov na maximálne 10 % ročne. Ako upozorňuje MZ, náklady na lieky tvoria vo svete priemerne asi 10 % celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť. Na Slovensku sú však náklady na lieky približne 30 % z celkových verejných nákladov na zdravotníctvo.
"Preskripcia liekov je veľakrát zbytočná, niekedy duplicitná. Na Slovensku sa spotrebuje viac než 93 miliónov balení ročne. Pritom až 10 % predpísaných liekov pacient vôbec neužije. Z toho vyplývajú zbytočne vynaložené finančné prostriedky z verejných zdrojov, ktoré následne chýbajú v inom sektore zdravotníctva," opisuje problémy MZ.
Rast nákladov na lieky zaznamenala v posledných troch rokoch VšZP vo vekovej skupine detí do štyroch rokov, rastú však aj náklady na lieky pre ľudí od 30 rokov a pre poistencov vo veku 50-59 rokov. Podľa Lesákovej úlohou poisťovní nie je obmedzovať náklady na lieky, ale vplývať na to, aby sa efektívne využívali. VšZP preto dáva lekárom limity na preskripciu, podľa Lesákovej však tento systém nie je sankčný ani bonifikačný.
Ďalší rast nákladov na lieky avizuje vo svojom návrhu stratégie liekovej politiky do roku 2010 aj ministerstvo zdravotníctva (MZ). Ako vysvetľuje MZ, rozdiely v cenách liekov sú v rámci Európy vysoké a majú tendenciu približovať sa k strednej hodnote. Pre SR, kde sú ceny liekov v porovnaní s inými krajinami nízke, to znamená očakávaný nárast cien. Kým v krajinách Európskej únie rastú celkové náklady na lieky medziročne približne o 5 %, na Slovensku to bolo v roku 2006 o 17 %. MZ plánuje stabilizovať zdražovanie liekov na maximálne 10 % ročne. Ako upozorňuje MZ, náklady na lieky tvoria vo svete priemerne asi 10 % celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť. Na Slovensku sú však náklady na lieky približne 30 % z celkových verejných nákladov na zdravotníctvo.
"Preskripcia liekov je veľakrát zbytočná, niekedy duplicitná. Na Slovensku sa spotrebuje viac než 93 miliónov balení ročne. Pritom až 10 % predpísaných liekov pacient vôbec neužije. Z toho vyplývajú zbytočne vynaložené finančné prostriedky z verejných zdrojov, ktoré následne chýbajú v inom sektore zdravotníctva," opisuje problémy MZ.
