BRATISLAVA - Vláda bude môcť od nového roka určovať maximálne ceny spotrebiteľských úverov. Na návrh poslancov koaličnej ĽS-HZDS to dnes schválil parlament v balíku opatrení proti úžere, ktoré pripravilo ministerstvo spravodlivosti.
Snahu o určenie cenového stropu úverov v minulosti kritizovali banky, proti bolo aj ministerstvo financií.
O určení maximálnej ročnej miery nákladov úverov približne na úrovni 30 percent pôvodne uvažoval aj úrad ministra spravodlivosti a nominanta ĽS-HZDS Štefana Harabina. Vláda však po pripomienkach ministerstva financií prijala návrh, aby neprimerane vysoké úroky znižovali súdy s prihliadnutím na priemernú cenu podobných úverov na trhu.
Dnes prijatú zmenu predložili poslanci ĽS-HZDS na prebiehajúcej schôdze parlamentu v druhom čítaní novely zákona. Pôvodný vládny návrh by totiž mohol podľa poslankyne hnutia Kataríny Tóthovej zaťažovať súdy a vytvárať na nich priestor pre korupciu.
Ak zákon podpíše aj prezident, určenie maximálneho stropu úrokov a ostatných poplatkov za poskytnutie úveru bude určovať vláda nariadeniami, nebude teda na to potrebný súhlas parlamentu. Doteraz zákony výšku úrokov či poplatkov za úvery nelimitovali.
Ak by vláda určila limit približne na úrovni 30 percent, mohlo by sa to dotknúť napríklad spoločností, ktoré za vysoké poplatky poskytujú takzvané rýchle pôžičky. Ide o firmy, ktoré sa sústreďujú najmä na chudobnejších ľudí, ktorým banky nechcú poskytovať úvery. Prípadné určenie stropu napríklad na úrovni okolo 20 percent by však mohlo ovplyvniť poskytovanie časti úverov aj v bankách. Prijatá novela zákona nespresňuje, v akom rozmedzí by mala vláda určiť limity úverov.
Zámer určovať maximálne ceny úverov v minulosti kritizovala Slovenská banková asociácia. Podľa jej riaditeľa Ladislava Unčovského to totiž môže viesť k rozšíreniu nelegálnych pôžičiek. Prípadný nízky strop by zas podľa skoršieho vyhlásenia asociácie mohol spôsobiť, že najmä menej majetní ľudia sa budú ťažšie dostávať k úverom.
Parlament v rámci opatrení proti úžere schválil aj novelu zákona o dobrovoľných dražbách. Tá by mala podľa ministerstva spravodlivosti zabrániť, aby ľudia prichádzali o svoje byty napríklad aj pre omeškanie drobnej splátky. Po novom by sa mala napríklad stanoviť dolná hranica, za ktorú bude možné vydražiť byt, ktorým dlžník založil úver. Sprísnia sa tiež pravidlá pri oznamovaní o konaní dražby. Dobrovoľné dražby totiž podľa ministerstva neraz zneužívali úžerníci, ktorí dlžníka pripravili o jeho byt bez toho, aby dostal možnosť dlhy splatiť.
Dnes prijatú zmenu predložili poslanci ĽS-HZDS na prebiehajúcej schôdze parlamentu v druhom čítaní novely zákona. Pôvodný vládny návrh by totiž mohol podľa poslankyne hnutia Kataríny Tóthovej zaťažovať súdy a vytvárať na nich priestor pre korupciu.
Ak zákon podpíše aj prezident, určenie maximálneho stropu úrokov a ostatných poplatkov za poskytnutie úveru bude určovať vláda nariadeniami, nebude teda na to potrebný súhlas parlamentu. Doteraz zákony výšku úrokov či poplatkov za úvery nelimitovali.
Ak by vláda určila limit približne na úrovni 30 percent, mohlo by sa to dotknúť napríklad spoločností, ktoré za vysoké poplatky poskytujú takzvané rýchle pôžičky. Ide o firmy, ktoré sa sústreďujú najmä na chudobnejších ľudí, ktorým banky nechcú poskytovať úvery. Prípadné určenie stropu napríklad na úrovni okolo 20 percent by však mohlo ovplyvniť poskytovanie časti úverov aj v bankách. Prijatá novela zákona nespresňuje, v akom rozmedzí by mala vláda určiť limity úverov.
Zámer určovať maximálne ceny úverov v minulosti kritizovala Slovenská banková asociácia. Podľa jej riaditeľa Ladislava Unčovského to totiž môže viesť k rozšíreniu nelegálnych pôžičiek. Prípadný nízky strop by zas podľa skoršieho vyhlásenia asociácie mohol spôsobiť, že najmä menej majetní ľudia sa budú ťažšie dostávať k úverom.
Parlament v rámci opatrení proti úžere schválil aj novelu zákona o dobrovoľných dražbách. Tá by mala podľa ministerstva spravodlivosti zabrániť, aby ľudia prichádzali o svoje byty napríklad aj pre omeškanie drobnej splátky. Po novom by sa mala napríklad stanoviť dolná hranica, za ktorú bude možné vydražiť byt, ktorým dlžník založil úver. Sprísnia sa tiež pravidlá pri oznamovaní o konaní dražby. Dobrovoľné dražby totiž podľa ministerstva neraz zneužívali úžerníci, ktorí dlžníka pripravili o jeho byt bez toho, aby dostal možnosť dlhy splatiť.
