BRATISLAVA - Nový štátny rozpočet je proeurópsky a zaručuje Slovensku vstup do európskej menovej únie. "Ak bude Slovensko rovnako posudzované ako krajiny, ktoré do menovej únie vstúpili, nebude žiadny problém so vstupom Slovenska," vyhlásil v relácii Slovenskej televízie O päť minút 12 predseda parlamentného výboru pre financie, rozpočet a menu Jozef Burian (Smer-SD).
Dodal, že rozpočet má deficit, ktorý je najnižší za posledných desať rokov. Rozpočet je zároveň podľa neho prosociálny, pretože okrem iného počíta s príspevkom na prvé narodené dieťa vo výške 25-tisíc korún, zníženie DPH na knihy a podobne.
Poslanec SDKÚ Stanislav Janiš prirovnal rozpočet k pozmenenej verzii rozprávky o troch grošoch. Vláda mala nastaviť rozpočet tak, aby jeden groš vracala, z druhého žila a tretí odkladala na budúcnosť, povedal Janiš a dodal, že vláda sa ale rozhodla jeden vracať a dva míňať. Janiš zároveň kritizoval, že na rozpočte a jeho prioritách sa dohodli koaliční lídri a medzi prioritami nie je výstavba diaľnic. Janiš sa domnieva, že v súčasnej situácii mohla vláda ešte viac šetriť.
Ako dodal, dôkazom zlého nastavenia priorít v štátnom rozpočte je predovšetkým takmer desaťkrát rýchlejší rast výdavkov do poľnohospodárstva ako výdavkov na vysoké školy a dokonca takmer dvadsaťkrát rýchlejší ako rast celkových výdavkov na regionálne školstvo. Poľnohospodárstvo je tak opäť podľa Mikloša absolútnou prioritou súčasnej vlády. Takéto nastavenie priorít však považuje za rozdávanie peňazí úzkej skupine ľudí a zároveň ohrozovanie budúceho úspešného vývoja Slovenska. "Navyše sami sme svedkami toho, že zvyšovanie dotácií do pôdohospodárstva neznamená nižšie ceny potravín," povedal Mikloš.
Do skupiny absolútnych priorít zaradil podpredseda SDKÚ-DS aj zdravotníctvo, ktorého rozpočtované výdavky síce rastú rýchlejšie, ako je očakávaný rast hrubého domáceho produktu (HDP), vyššie zdroje však podľa neho nezabezpečia, že bude fungovať lepšie. "Dôvodom je absolútna bezkoncepčnosť, bezradnosť a neschopnosť vlády a vedenia tohto rezortu z hľadiska riešenia problémov v zdravotníctve. Výdavky na zdravotníctvo výrazne rástli už v tomto roku, otázkou však je, či si niekto okrem predsedu vlády a ministra zdravotníctva myslí, že funguje lepšie ako vlani," dodal Mikloš. Kritizoval aj výdavky navrhnuté na vedu a výskum, ktoré podľa neho aj so započítaním prostriedkov z druhého programovacieho obdobia Európskej únie budú v pomere k hrubému domácemu produktu v porovnaní s rokom 2006 klesať.
Celkové rozpočtované výdavky na školstvo, vedu a výskum sú pritom podľa Mikloša aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa zaviazala, že počas jej funkčného obdobia sa podiel výdavkov na tento sektor k HDP zvýši na 5 %. Rozpočet verejnej správy na roky 2008 až 2010 sa však podľa neho týmto záväzkom neriadi. "Realita je taká, že v tomto roku sú to 4 %, v budúcom roku podľa návrhu rozpočtu to bude 3,9 %, v roku 2009 to bude 3,3 % a v roku 2010 dokonca len 3,2 %. Toto je ďalší dôkaz zásadného rozporu medzi deklarovanou prioritou, ktorou má byť vraj školstvo, veda a výskum, a skutočnými prioritami," konštatoval. Podobne Mikloš kritizoval aj iba minimálne nárasty rozpočtovaných výdavkov na diaľnice, oblasť bývania, kultúry a sociálnych vecí.
Exminister financií si pritom ani nemyslí, že konsolidácia, ktorú vláda v rozpočtoch prezentuje, je niečím výnimočná. "Pri takmer 10-percentnom raste ekonomiky a rastúcich príjmoch nie je znižovanie deficitu žiadnym umením, to by skutočne dokázal aj Pinocchio. Pri takomto pozitívnom vývoji by mali byť ciele vlády ambicióznejšie," konštatoval. Rozpočet však označil do značnej miery aj za "falošný", keďže podľa neho nie sú do výdavkov zahrnuté niektoré položky, ktoré nakoniec ich súčasťou budú musieť byť. Pozitívom vládou schváleného rozpočtu tak podľa Mikloša je, "že mohol byť ešte horší a formálne plní maastrichtské kritériá," dodal.
Poslanec SDKÚ Stanislav Janiš prirovnal rozpočet k pozmenenej verzii rozprávky o troch grošoch. Vláda mala nastaviť rozpočet tak, aby jeden groš vracala, z druhého žila a tretí odkladala na budúcnosť, povedal Janiš a dodal, že vláda sa ale rozhodla jeden vracať a dva míňať. Janiš zároveň kritizoval, že na rozpočte a jeho prioritách sa dohodli koaliční lídri a medzi prioritami nie je výstavba diaľnic. Janiš sa domnieva, že v súčasnej situácii mohla vláda ešte viac šetriť.
Mikloš: V rozpočte sú zle nastavené priority
Vládou schválený návrh štátneho rozpočtu na budúci a návrh rozpočtu verejných financií na nasledujúce tri roky nezabezpečujú rozvoj a úspešnú budúcnosť Slovenska, prejedajú dočasne vysoké príjmy a sú v nich absolútne zle určené priority. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii podpredseda strany SDKÚ-DS Ivan Mikloš.Ako dodal, dôkazom zlého nastavenia priorít v štátnom rozpočte je predovšetkým takmer desaťkrát rýchlejší rast výdavkov do poľnohospodárstva ako výdavkov na vysoké školy a dokonca takmer dvadsaťkrát rýchlejší ako rast celkových výdavkov na regionálne školstvo. Poľnohospodárstvo je tak opäť podľa Mikloša absolútnou prioritou súčasnej vlády. Takéto nastavenie priorít však považuje za rozdávanie peňazí úzkej skupine ľudí a zároveň ohrozovanie budúceho úspešného vývoja Slovenska. "Navyše sami sme svedkami toho, že zvyšovanie dotácií do pôdohospodárstva neznamená nižšie ceny potravín," povedal Mikloš.
Do skupiny absolútnych priorít zaradil podpredseda SDKÚ-DS aj zdravotníctvo, ktorého rozpočtované výdavky síce rastú rýchlejšie, ako je očakávaný rast hrubého domáceho produktu (HDP), vyššie zdroje však podľa neho nezabezpečia, že bude fungovať lepšie. "Dôvodom je absolútna bezkoncepčnosť, bezradnosť a neschopnosť vlády a vedenia tohto rezortu z hľadiska riešenia problémov v zdravotníctve. Výdavky na zdravotníctvo výrazne rástli už v tomto roku, otázkou však je, či si niekto okrem predsedu vlády a ministra zdravotníctva myslí, že funguje lepšie ako vlani," dodal Mikloš. Kritizoval aj výdavky navrhnuté na vedu a výskum, ktoré podľa neho aj so započítaním prostriedkov z druhého programovacieho obdobia Európskej únie budú v pomere k hrubému domácemu produktu v porovnaní s rokom 2006 klesať.
Celkové rozpočtované výdavky na školstvo, vedu a výskum sú pritom podľa Mikloša aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa zaviazala, že počas jej funkčného obdobia sa podiel výdavkov na tento sektor k HDP zvýši na 5 %. Rozpočet verejnej správy na roky 2008 až 2010 sa však podľa neho týmto záväzkom neriadi. "Realita je taká, že v tomto roku sú to 4 %, v budúcom roku podľa návrhu rozpočtu to bude 3,9 %, v roku 2009 to bude 3,3 % a v roku 2010 dokonca len 3,2 %. Toto je ďalší dôkaz zásadného rozporu medzi deklarovanou prioritou, ktorou má byť vraj školstvo, veda a výskum, a skutočnými prioritami," konštatoval. Podobne Mikloš kritizoval aj iba minimálne nárasty rozpočtovaných výdavkov na diaľnice, oblasť bývania, kultúry a sociálnych vecí.
Exminister financií si pritom ani nemyslí, že konsolidácia, ktorú vláda v rozpočtoch prezentuje, je niečím výnimočná. "Pri takmer 10-percentnom raste ekonomiky a rastúcich príjmoch nie je znižovanie deficitu žiadnym umením, to by skutočne dokázal aj Pinocchio. Pri takomto pozitívnom vývoji by mali byť ciele vlády ambicióznejšie," konštatoval. Rozpočet však označil do značnej miery aj za "falošný", keďže podľa neho nie sú do výdavkov zahrnuté niektoré položky, ktoré nakoniec ich súčasťou budú musieť byť. Pozitívom vládou schváleného rozpočtu tak podľa Mikloša je, "že mohol byť ešte horší a formálne plní maastrichtské kritériá," dodal.
