BRATISLAVA - Celkový dlh v zdravotníctve predstavoval k 30. júnu tohto roka 7,367 mld. Sk. V tom istom období minulého roka sa pohyboval na úrovni 5,523 mld. Sk.
Najväčšiu časť z neho tvoril dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ktorý k polroku predstavoval 5,23 mld. Sk. Ako sa uvádza v informácii o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva, ktorou by sa v stredu mala zaoberať vláda, zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si plnia svoje záväzky v lehote splatnosti a ich dlh ku koncu júna bol 21 mil. Sk, čo je medziročné prehĺbenie o 6 mil. Sk.
Za prvých šesť mesiacov roku 2007 sa podľa informácie dlh v rezorte prehĺbil o 546 mil. Sk, čo predstavuje priemerný mesačný rast na úrovni približne 91 mil. Sk. V druhom polroku roku 2006 bol pritom priemerný mesačný rast vyšší ako 200 mil. Sk. Podľa ministerstva sa zadlžovanie zdravotníckych zariadení spomaľuje.
"Tento fakt sa prejavuje nielen u delimitovaných zdravotníckych zariadení a zariadení, ktoré sa transformovali na neziskové organizácie, ale aj u zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva," uvádza sa v materiáli.
Ako ministerstvo zdravotníctva v materiáli konštatuje, v máji tohto roku dlh oproti predchádzajúcemu mesiacu klesol o približne 60 mil. Sk. Tento stav pripisuje rezort opatreniam, ktoré prijal s cieľom konsolidovať hospodárenie zdravotníckych zariadení. Napriek tomu sa ale dlh zdravotníckych zariadení v jeho pôsobnosti medziročne výrazne prehĺbil, v júni roku 2006 sa pohyboval na úrovni 2,887 mld. Sk, v júni tohto roku už na úrovni 5,23 mld. Sk.
Väčšinu, asi 85 % z celkového dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva tvorí dlh zdravotníckych zariadení voči súkromnému sektoru, predovšetkým voči dodávateľom liekov, čo tvorí 53 % dlhu štátnych zdravotníckych zariadení. Najzadlženejším zdravotníckym zariadením bola podľa materiálu ministerstva Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave, nasledovali ju fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach. Naopak najlepšie hospodárenie vykazovali Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch, Národný onkologický ústav v Bratislave a Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej.
Pri zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a VÚC, alebo transformovaných na neziskové organizácie sa dlh sledoval od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. Jeho výška k 30. júnu 2007 prekročila 2 mld. Sk. V rovnakom období minulého roku bol dlh o približne 300 mil. Sk vyšší. Sk. Až 85 % dlhu vytvorili zariadenia pod samosprávou VÚC a podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva aj tu sú najväčšou položkou dlžnej sumy platby dodávateľom liekov.
Dlh zdravotných poisťovní bol k 30. júnu tohto roku 22 mil. Sk. V porovnaní so stavom v predchádzajúcom roku sa znížil o viac ako 250 mil. Sk.
Za prvých šesť mesiacov roku 2007 sa podľa informácie dlh v rezorte prehĺbil o 546 mil. Sk, čo predstavuje priemerný mesačný rast na úrovni približne 91 mil. Sk. V druhom polroku roku 2006 bol pritom priemerný mesačný rast vyšší ako 200 mil. Sk. Podľa ministerstva sa zadlžovanie zdravotníckych zariadení spomaľuje.
"Tento fakt sa prejavuje nielen u delimitovaných zdravotníckych zariadení a zariadení, ktoré sa transformovali na neziskové organizácie, ale aj u zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva," uvádza sa v materiáli.
Ako ministerstvo zdravotníctva v materiáli konštatuje, v máji tohto roku dlh oproti predchádzajúcemu mesiacu klesol o približne 60 mil. Sk. Tento stav pripisuje rezort opatreniam, ktoré prijal s cieľom konsolidovať hospodárenie zdravotníckych zariadení. Napriek tomu sa ale dlh zdravotníckych zariadení v jeho pôsobnosti medziročne výrazne prehĺbil, v júni roku 2006 sa pohyboval na úrovni 2,887 mld. Sk, v júni tohto roku už na úrovni 5,23 mld. Sk.
Väčšinu, asi 85 % z celkového dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva tvorí dlh zdravotníckych zariadení voči súkromnému sektoru, predovšetkým voči dodávateľom liekov, čo tvorí 53 % dlhu štátnych zdravotníckych zariadení. Najzadlženejším zdravotníckym zariadením bola podľa materiálu ministerstva Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave, nasledovali ju fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach. Naopak najlepšie hospodárenie vykazovali Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch, Národný onkologický ústav v Bratislave a Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej.
Pri zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a VÚC, alebo transformovaných na neziskové organizácie sa dlh sledoval od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. Jeho výška k 30. júnu 2007 prekročila 2 mld. Sk. V rovnakom období minulého roku bol dlh o približne 300 mil. Sk vyšší. Sk. Až 85 % dlhu vytvorili zariadenia pod samosprávou VÚC a podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva aj tu sú najväčšou položkou dlžnej sumy platby dodávateľom liekov.
Dlh zdravotných poisťovní bol k 30. júnu tohto roku 22 mil. Sk. V porovnaní so stavom v predchádzajúcom roku sa znížil o viac ako 250 mil. Sk.
